Aktuality

Ako je na tom Slovensko v rôznych dôležitých oblastiach v porovnaní s inými krajinami Európy, odpovedá Európska sociálna sonda (ESS). Ide o multilaterálny komparatívny sociálny prieskum, ktorý sa opakuje každé dva roky a účastní sa ho vyše 30 krajín. „Štatistiky nám hovoria, že sme absolvovali v rámci prieskumov už 250-tisíc hodín rozhovorov s respondentmi,“ povedal na konferencii ESS – 5. kolo: Slovensko v Európe 12. decembra 2012 výkonný riaditeľ projektu ESS Rory Fitzgerald.

Prieskum poskytuje poznatky v oblastiach ako dôveryhodnosť polície a súdov, etnická a náboženská identita, dôvera v národný parlament alebo politikov či politické strany, spokojnosť s fungovaním demokracie alebo so stavom ekonomiky v krajine. Takéto poznatky sú podľa podpredsedu SAV pre III. oddelenie Ľubomíra Falťana využívané často aj v praxi. „A to nielen v európskych krajinách, ale napríklad aj v Spojených štátoch amerických. Väčšinou vo sférach hospodárskych a politických,“ povedal.

Na konferencii k ESS sa zúčastnil štátny tajomník Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR Štefan Chudoba, ktorý vyzdvihol prínos porovnávania sa s európskymi štátmi. „Sú financie na projekty v sociálnej oblasti a môžeme ich nielen financovať, ale aj ponúknuť konkrétne skúsenosti,“ skonštatoval štátny tajomník na margo využitia výsledkov prieskumu ESS.

Z prieskumu sa odborníci i verejnosť dozvie, ako sme na tom napríklad v porovnaní s Českou republikou. Viaceré výsledky v niektorých oblastiach sú si podobné, no je možné konštatovať, že Česi napríklad viac dôverujú svojim štátnym orgánom ako Slováci. Zatiaľ čo slovenský národ je so stavom vzdelávania spokojný tak na 50 percent, Fínsko na 80 percent a Grécko približne na 30 percent. Odchýlky môžu byť aj značné, no jasne ukazujú, ako sme na to oproti iným štátom.

Slovensko by aj naďalej chcelo byť zapojené do programu. Podpredseda SAV Ľubomír Falťan spomenul, že pokračovaním bude ESS ERIC s tým, že záujem určite je, nie je však isté, či bude na to dostatok financií. „Každá krajina už bude musieť v tomto ďalšom programe hradiť prieskumy zo svojho národného rozpočtu. V úvode budeme minimálne pozorovatelia,“ dodal.

Konferencia pokračovala po úvodných prezentáciách o ESS príspevkami na konkrétne témy ako napr. Vnímanie bezpečia (Michal Kentoš), Politická participácia a postoje (Ladislav Lovaš), Interakcia práce a rodiny (Denisa Fedáková, Katarína Naser), Etnická a náboženská identita (Mária Homišinová), Rodina a subjektívna pohoda (Daniela Husovská, Viera Lehotská) a Dôveryhodnosť polície a súdov (Jozef Výrost).

Autor. Beata Obradovičová, foto: Juraj Broš, SAV