Logo SAV Logo ENSAV Logo J/S
 Ročník:
 číslo:
Sobota, 21. október 2017 Vyhľadávanie:
v aktuálnom  vo všetkých číslach
Založené v novembri 2007 na počesť Týždňa vedy a techniky EÚ [Obsah] [Redakčná rada]  



Vydanie č.

2008

Dávajú vedci o sebe vedieť?

(anketa)

Otázka redakcie ENSAV:

"Vo svete silno rezonuje konštatovanie, že verejnosť (v plnej šírke) by mala rozumieť vede a veda verejnosti...U nás táto požiadavka akosi pokrivkáva... Čo by sa pre vzájomné porozumenie malo u nás urobiť v kontexte s cieľmi stať sa Poznatkovou spoločnosťou ? Nemala by veda a technika (pracovníci v nej) zohrať jednu z popredných úloh tým, že dajú verejnosti o sebe viac vedieť , ako doteraz? Napríklad aj prostredníctvom Elektronických novín ENSAV, ktoré si to dali ako svoj hlavný cieľ?“´

Odpovedajú:

1.

Ing. Ján Baláž, PhD., Oddelenie kozmickej fyziky Ústavu experimentálnej fyziky SAV

Košice, Technológ roka SR 2005 (jan.balaz@saske.sk):

„Jednou z prvých vecí, čo som si všimol pri pobytoch na popredných zahraničných pracoviskách kozmického výskumu, bola mimoriadne vysoká aktivita v oblasti vedeckotechnickej popularizácie. Tie väčšie inštitúty spravidla majú zriadené "public relations" pracoviská pre styk s verejnosťou a médiami, ktoré pravidelne a často vydávajú tlačové správy, organizujú populárne prednášky, exkurzie, dni otvorených dverí. Odpoveď na moje "prečo?" bola v základných rysoch vždy tá istá: "Bez popularizácie vedy a výskumu by sme v dlhodobom meradle hádam ani neprežili. Jednak má verejnosť neodškriepiteľné právo vedieť, ako sú použité verejné prostriedky, jednak je nutné premyslene a systematicky budovať pozitívny vzťah verejnosti k vede a výskumu, čo sa skôr-neskôr prejaví v spoločenskom vedomí. Jeho výslednicou je kultúra, politika a celkové smerovanie danej spoločnosti. Je to beh na dlhé trate, ale máme spoľahlivo odskúšané, že to funguje. Grantové agentúry síce môžu rozdeľovať prostriedky na základe prísnych a odborných vedeckých kritérií, avšak to, koľko prostriedkov grantová agentúra vôbec dostane, záleží od toho, kam daná spoločnosť smeruje".

K mojim osobným názorom navyše patrí presvedčenie, že budovanie pozitívneho vzťahu verejnosti k vede nemôže byť založené len na zdôrazňovaní vecných argumentov o jej potrebe, dôležitosti, užitočnosti či nevyhnutnosti. Toto je totiž iba "chlieb" v ponímaní starorímskych klasikov, ktorí dobre poznali potreby človeka. Ten potrebuje aj "hry" a preto je potrebné vedu popularizovať zaujímavým až hravým štýlom, vzbudzovať záujem najmä u detí a mládeže cez vzrušujúce pozorovania, pokusy, fenomény, zázračné materiály, vtipné výroky slávnych vedcov... Je veľa čo doháňať aj naprávať: Majster N nikdy nemal opustiť televízne obrazovky najmenších divákov, skôr naopak - mali pribudnúť ďalší vedeckí zabávači a popularizátori aj pre vyššie vekové skupiny. Veľké možnosti v popularizácii vedy poskytuje Internet a môžeme sa len tešiť, že vznikajú médiá ako ENSAV. Cesta je dlhá, ale stojí zato ňou kráčať. Verím, že raz naši vnuci budú uznávať aj iné slovenské hviezdy a celebrity ako tie z americkej NHL“.

2.

Ing. Dušan Čáni, projektant elektronických systémov, ZTS VVÚ Košice,

Technológ roka SR 2006 (canid@ztsvvuke.sk):

„Áno, súhlasím s myšlienkou v uvedenej otázke, že významní ľudia, činy alebo objavy vo vede a technike by sa mali na verejnosti zviditeľňovať podstatne razantnejšie ako je to v súčasnej dobe. Na druhej strane si však myslím, že títo významní ľudia nie sú schopní výrazne prispieť k vlastnému zviditeľňovaniu sa, a to z dvoch dôvodov. Po prvé, ak sa naplno venujú riešeniu problematiky na ktorej pracujú, zostáva im minimum času na ďaľšie aktivity, ktoré si zviditeľňovanie dosiahnutých výsledkov následne vyžaduje. A po druhé, čo je možno ešte podstatnejší dôvod, väčšina týchto ľudí nemá v svojej povahe potrebu vlastného zviditeľňovania sa na verejnosti. Táto potreba sa obyčajne vyskytuje u úplne odlišného typu ľudí. Preto si myslím, že sprostredkovanie zviditeľňovania významných ľudí vo vede a technike je skôr úlohou ich najbližšieho okolia, či pracovného alebo súkromného. A hlavným vykonávateľom takého aktu by mali byť masové média ako televízia, rozhlas, tlač. Tu sú skutočne ešte veľké rezervy, pretože priestor pre zviditeľňovanie vedy a techniky je v našich médiách žalostne malý. Nakoniec, podľa môjho názoru verejno-právna televízia a rozhlas sú hlavné inštitúcie, ktoré by mali podstatne zvýšiť aktivity v tomto smere. Keďže sú platené z verejných prostriedkov, mali by podstatne viac prispieť k prepojeniu vedy a techniky s verejnosťou“..

3.

MUDr. Mária Pallayová, interná doktorandka, Ústav fyziológie a Spánkové laboratórium LF UPJŠ, Košice,

Mladá vedkyňa roka SR 2006 (pallayova@gmail.com):

„Vzájomné porozumenie vedy a verejnosti je vedou samotnou; je aj umením, remeslom, politikou i diplomaciou súčasne. Vedou pre nevyhnutnosť systematického prístupu, vytrvalosti a plánovania, umením pre svoju tvorivosť, remeslom pre potrebu základných komunikačných schopností a politikou i diplomaciou vzhľadom na potreby rokovaní a udržiavania stykov medzi oboma skupinami pri presadzovaní záujmov.

Základom úspešného budovania „poznatkovej spoločnosti“ je cieľavedomá a plánovaná obojsmerná komunikácia s možnosťou spätnej väzby, teda skutočný dialóg medzi vedou a verejnosťou. Vedecké odborné aktivity na školách, mimoškolská záujmová vedecká činnosť, prednášky a vedecké projekty rôzneho zamerania, ako aj masmediálna vedecká komunikácia predstavujú viaceré možnosti vzájomne sa informovať, s otvoreným priestorom na otázky a odpovede.

Uzatvorenie sa výskumníkov pred svetom do laboratória by mohlo iba prehĺbiť priepasť neporozumenia medzi vedcami a verejnosťou. Naopak, proaktívne a objektívne informovanie širokej verejnosti (napr. prostredníctvom Elektronických novín ENSAV) je základom dobrovoľného obohacovania sa poznaním aj v komplikovanom systéme rýchlo sa meniacej vedeckej reality. Pravda len vtedy, ak tento život naozaj sledujeme otvorenými očami, prenikavým videním a cieleným pohľadom“.

Ján Baláž

 

Dušan Čáni „v zajatí“ laboratória (v strede)

 

Mária Pallayová

 

  Vytlačiť obsah tejto stránky na tlačiareň Poslať obsah tejto stránky e-mailom Poslať linku na túto stránku e-mailom  

Administrácia ENSAV:
1. Slovenská akadémia vied
Výpočtové stredisko SAV, Dúbravská cesta 9, 845 35 Bratislava
2. Journaliste-Studio (v spolupráci s Klubom vedeckotechnických žurnalistov SSN)
Pošta 4, P. O. BOX 82, 840 00 Bratislava; Tel./fax: 02/65423721; e-mail:

Do rubrík „slov.-angl.“ sa budú prijímať príspevky z inštitúcií v slovenčine a súčasne aj v angličtine na e-mail adresu: . Za anglický text zodpovedá autor príspevku.
Obsah môže byť voľne šíriteľný iba pre informačné a edukačné účely.