Aktuality

Majú mnoho spoločného. Záujem o vedu a poznanie, vysokú odbornosť, výnimočné zanietenie, ale aj vek. Všetci traja sa narodili v roku 1947 a všetci traja sú v plnom, nasadení hľadania, skúmania, objavovania a publikovania doteraz. V utorok 15. mája si prevzali v Bratislave najvyššie ocenenia SAV. Ich prácu a vedecký prínos predstavil podpredseda SAV pre III. oddelenie RNDr. Miroslav Morovics, CSc.

PhDr. Libuša Vajdová, CSc. pôsobí na Ústave svetovej literatúry SAV už od roku 1971. Podieľa sa na rozvoji komplexného kultúrno-historického a kultúrno-semiotického porovnávacieho výskumu literatúr strednej a juhovýchodnej Európy so špecifickým východiskom v rumunskej literatúre. Zásadným spôsobom prispieva k výskumu dejín rumunskej literatúry a výskumu kultúrnych transferov v oblasti translatológie (monografia Sedem životov prekladu, 2009), k metodologickému prehĺbeniu intermediálneho výskumu estetickej moderny s ťažiskom na strednej a juhovýchodnej Európe (zborník Controversial Modernity, 2011). Organizuje medzinárodný výskum a sama uskutočňuje výskum v oblasti identitárnych diskurzov balkanizmu (zborník New Imagined Communities, 2010). Od roku 2006 do roku 2011 pôsobila ako šéfredaktorka časopisu Slovak Review (od roku 2009 premenovaný na World Literature Studies).

Predseda SAV prof. Pavol Šajgalík jej slávnostne odovzdal vyznamenanie Medailu SAV za podporu vedy.

Mgr. Ľubomír Falťan, CSc. sa v rámci svojich vedecko-výskumných aktivít venoval z pohľadu sociológa, problematike mesta, dediny, bývania, regionálnemu rozvoju, miestnej samospráve, lokálnemu spoločenstvu, cezhraničnej spolupráci s dôrazom na osobné empirické poznanie skúmaných realít. Počas svojej vedecko-výskumnej kariéry bol hlavným riešiteľom a koordinátorom alebo sa podieľal na vyše 40 vedecko-výskumných projektoch a 18 technických projektoch. V rokoch 1974 – 1979 pracoval v Slovenskom výskumnom a vývojovom centre urbanizmu a architektúry Bratislava, neskôr – až do roku 1989 v Štátnom výskumnom, projektovom a typizačnom ústave. Od roku 1989 pracuje v SAV, najprv na Ústave filozofie a sociológie SAV ako námestník riaditeľa pre odbor sociológie, od roku 1990 do 2005 v Sociologickom ústav SAV ako vedúci vedecký pracovník a riaditeľ ústavu. V rokoch 2005 až 2009 zastával funkciu vedeckého sekretára SAV. V rokoch 2009 až 2013 bol podpredsedom SAV pre spoločenské a humanitné vedy a vedy o umení. Od roku 2013 pôsobí ako vedúci vedecký pracovník Sociologického ústavu SAV.

Dlhé obdobie pôsobil aj v Slovenskej komisii pre spoluprácu s UNESCO, v súčasnosti je viceprezidentom Teritoriálnej skupiny Východná Európa Medzivládneho výboru (IGC) UNESCO-Program MOST. Pôsobil a zastupoval SAV v medzinárodných programových orgánoch (CEEN – Central Eastern Network – združujúci Akadémie vied), ESS (Europen Social Survey) či  v rámci EÚ (Program Dunajskej stratégie – spolukoordinátor pre Prioritu 7 – Veda, výskum, inovácie). Slávnostne si prevzal Medailu SAV za podporu vedy.

Profesor PhDr. Ladislav Franek, CSc. významným spôsobom prispel k rozvoju slovenskej romanistiky (predovšetkým hispanistiky, portugalistiky a francúzskej filológie) i slovenskej literárnej vedy, zvlášť v oblasti literárnej teórie (verzológia, štylistika), medziliterárneho výskumu a translatológie. Za takmer polstoročie aktívneho pôsobenia na pôde Ústavu svetovej literatúry SAV v Bratislave obohatil slovenský vedecký priestor i kultúru o množstvo podnetov prameniacich v jeho hlbokom vzťahu k literatúre. Prenikavá znalosť ľudského prostredia, kultúrnohistorických kontextov, ktoré ho formovali, a pozoruhodná analytická vnímavosť, resp. interpretačná intuícia mu umožňujú vystúpiť ponad jednotlivé autorské rukopisy a odhaľovať ich univerzálny rozmer, ktorý prekračuje rámec národnej literatúry. V prácach Ladislava Franeka sa prejavuje, okrem iného, dôrazný apel na historickú pamäť, ale aj nabádanioe k postoju zodpovednosti voči súčasnému politicko-spoločenskému dianiu vo svete.

Jeho monografia Štýl prekladu. Vývinovo-teoretická a kritická analýza slovenských prekladov Paula Claudela (1997) je významným doplnením a rozvinutím vedeckej tradície vychádzajúcej z Bakošovho výskumu vývinu slovenského verša, ktorú obohacuje o významnú prekladateľskú dimenziu. Monografiou Modernita románskych literatúr (2005) Ladislav Franek nadviazal na vedecký a kritický prínos Jozefa Felixa v oblasti románskych literatúr. Monografie Interdisciplinárnosť v symbióze literárnej vedy a umenia I, II (2012, 2016) predstavujú súhrnné spracovanie problémov, pričom sa zameriava na úsilie vzájomne sceliť podnety z viacerých disciplín. Aj prof. Ladislav Franek si slávnostne prevzal Medailu SAV za podporu vedy.

V poďakovaniach, no najmä v neformálnej srdečnej diskusii odznelo viacero spomienok aj námetov na ďalšie vedecké smerovanie s jasným posolstvom potrebnej interdisciplinárnej spolupráce aj väčšej osvetovosti výsledkov vedeckých prác verejnosti. A hoci napríklad politici nemajú sociológiu veľmi v láske – mala by nielen podľa Ľubomíra Falťana nastoľovať zrkadlo spoločnosti.

(spn)   

Foto: Vladimír Šimíček a Stano Ščepán