Aktuality

Na Slovensku stále prevláda tradičný rodový stereotyp

Vložil(a): A. Nozdrovická, 7.3.2018, videné 760-krát

Výskum európskych hodnôt (European Values Study) sa zameriava na skúmanie hodnotových orientácií v Európe a na ich rôzne aspekty. V súvislosti s Medzinárodným dňom žien, ktorý si verejnosť pripomína 8. marca, Sociologický ústav SAV zverejnil výsledky prieskumu, ktorý sa v rámci výskumu hodnotových orientácii a ich aspektov zameral tiež na úlohu mužov a žien v spoločnosti, zapojenie žien do pracovného života, ako aj ich schopnosť vykonávať niektoré funkcie a dôsledky zamestnania ženy na blaho rodiny.

Z výsledkov vyplýva:

➢ Na Slovensku je stále rozšírená tradičná predstava o úlohe mužov a žien v spoločnosti, ako aj predstava o ich rôznych schopnostiach.

➢ Tradičnú predstavu o rodových rolách zdieľa signifikantne viac mužov ako žien.

➢ Vo všeobecnosti platí, že starší ľudia a ľudia s nižším vzdelaním do väčšej miery súhlasia s tradičným rozdelením rodových rol, ako mladší ľudia a ľudia s vyšším vzdelaním.

Pri názoroch na tradičné rozdelenie rodových rol vyplynulo, že medzi obyvateľmi Slovenska má relatívne silnú podporu. „Z predchádzajúcich vĺn Výskumu európskych hodnôt vieme, že väčšina ľudí súhlasí s tým, že na finančné zabezpečenie rodiny majú prispieť obaja manželia alebo partneri, napriek tomu polovica opýtaných si myslí, že zarábať peniaze má prvotne muž a žena sa má starať o domácnosť a rodinu,“ vysvetľuje Alexandra Matejková zo Sociologického ústavu SAV (graf č. 1).

Čo sa týka starostlivosti o deti, všeobecne sa vníma ako spôsob na dosiahnutie naplneného života. Takmer 60 percent mužov a 70 percent žien si totiž myslí, že žena musí mať deti, aby bol jej život naplnený.

Dôležitosť pripisovanú úlohe ženy pre domácnosť a rodinu potvrdzuje aj otázka, ktorá sa zameriava na dôsledky pracovného zapojenia ženy na rodinný život. Jedna tretina ľudí sa domnieva, že práca na plný úväzok ženy ide na úkor rodiny.

S tradičným rozdelením rodových rol a s predstavou, že zarábať peniaze má v prvom rade muž, súvisí aj dôležitosť pripisovaná vzdelaniu žien. Hoci väčšina spoločnosti nespochybňuje rovnakú dôležitosť vzdelania pre chlapcov a dievčatá, početná je aj skupina, ktorá sa domnieva, že vysokoškolské vzdelanie je dôležitejšie pre chlapca ako pre dievča. Takýto názor zdieľa viac ako tretina mužov a takmer štvrtina žien, pričom podiel ľudí vyjadrujúcich súhlas je najvyšší medzi ľuďmi so základným vzdelaním a ľuďmi staršími ako 65 rokov.

Podľa výskumu najväčšie rozdiely medzi mužmi a ženami sa ukazujú pri predstavách o líderských schopnostiach mužov a žien. Viac ako 60 percent mužov si myslí, že vo všeobecnosti sú muži lepšími politickými lídrami a riaditeľmi firiem ako ženy. S týmito výrokmi súhlasí okolo 40 percent žien (grafy č. 2, 3).

Vo všeobecnosti platí, že ľudia s vyšším vzdelaním vyjadrujú menší súhlas s uvedenými výrokmi, oproti ľuďom s nižším vzdelaním. Opačný vzťah môžeme spozorovať medzi vekom a súhlasom – s rastúcim vekom rastie aj miera súhlasu s jednotlivými výrokmi. Najkonzervatívnejšie názory sa vyskytujú v skupine ľudí starších ako 65 rokov. „Môžeme teda skonštatovať, že starší ľudia, ľudia s nižším vzdelaním a muži do väčšej miery súhlasia s tradičným rozdelením rodových rol ako ženy, mladší ľudia a ľudia s vyšším vzdelaním,“ uvádza A. Matejková.

Výskum sa tiež v jednej z otázok zameral na rôzne aspekty demokratickej spoločnosti, v rámci ktorej respondenti mohli označiť na škále 1 až 10, do akej miery považujú rovnaké práva pre mužov a ženy za základnú charakteristiku demokracie. Napriek tomu, že dve tretiny opýtaných sa domnievajú, že rovnaké práva pre mužov a ženy patria medzi základné charakteristiky demokracie, každý desiaty respondent o tom pochybuje a ďalších viac ako 20 percent označilo stred škály, čo znamená, že s daným výrokom aj súhlasí, aj nesúhlasí (graf. č. 4).

Z reprezentatívneho výskumu (pre populáciu Slovenska vo veku nad 18 rokov podľa pohlavia, veku, vzdelania, veľkostnej skupiny obce a kraja) vyplynulo, že na Slovensku je stále rozšírená tradičná predstava o úlohe mužov a žien v spoločnosti, ako aj predstava o ich rôznych schopnostiach. „Treba však podotknúť, že signifikantne menej žien spochybňuje schopnosť žien viesť firmu, byť politickým lídrom alebo udržať harmóniu v rodine aj popri zamestnaní ako mužov,“ dodáva Alexandra Matejková zo Sociologického ústavu SAV, ktorá spolu s Mariannou Mrva na výskume participovala v rámci projektu APVV APVV-15-0653: Hodnoty v dynamike spoločenských zmien na Slovensku a v Európe (HODYSE).

* * *

Výskum európskych hodnôt (EVS: European Values Study) je najstarším komparatívnym výskumom hodnotových orientácií v Európe (od roku 1983). Uskutočňuje sa v deväťročných cykloch a skúma kontinuitu a zmeny v hodnotách viažucich sa k najdôležitejším oblastiam ľudského života. Spoločným garantom projektu je medzinárodná metodologická skupina pri University of Tilburg, Holandsko (www.europeanvaluesstudy.eu). Na Slovensku sa výskum EVS realizoval v rokoch 1991, 1999, 2008 a 2017. Sociologický ústav SAV je od roku 1999 garantom Výskumu európskych hodnôt na Slovensku.

(an)

Grafy: Sociologický ústav SAV

Príloha

Graf č. 1
Príloha

Graf č. 2
Príloha

Graf č. 3
Príloha

Graf č. 4