Aktuality

Pod týmto názvom sa 10. novembra 2017 uskutočnil teoretický seminár, ktorý organizovala sekcia sociologickej teórie Slovenskej sociologickej spoločnosti pri SAV a Sociologický ústav SAV. Napriek piatkovému termínu bola zasadačka Filozofického ústavu na Klemensovej 19 nabitá poslucháčmi, ktorých prilákala téma rovnako ako bádatelia zvučných mien, ktorí o nej prišli diskutovať.  

Seminár otvorila predsedníčka sekcie sociologickej teórie a emeritná vedecká pracovníčka Sociologického ústavu SAV Dilbar Alieva. V referáte Sú revolúcie sviatkami dejín? sa zamýšľala nad prvou fázou revolúcií, ktorá býva prežívaná ako sviatok slobody, a eufóriu z jej zväčšenia a toto prežívanie ilustrovala na základe dobových denníkov súčasníkov februárovej revolúcie 1917 v Rusku.

Historik Dušan Kováč vo svojom vystúpení porovnával koncepciu svetovej revolúcie u Marxa, Lenina a Masaryka a vplyv dobového kontextu a politických potrieb na ich formuláciu. Výrazným teoretickým  prínosom bol referát Jana Černého z Fakulty humanitních studií Univerzity Karlovej v Prahe, ktorý predstavil deväť najvplyvnejších teoretických perspektív na vysvetľovanie príčin a dynamiky revolúcií, počnúc rusko-americkým sociológom Pitirimom Sorokinom, cez Samuela Huntingtona, Thedu Skocpol po Jeffreyho Alexandra, od ekonomických po kultúrne pohľady. Na tieto koncepcie odkazovali aj ďalší prednášajúci: Juraj Schenk z Katedry sociológie FiF UK, ktorý sa venoval možnostiam merania societálnej anómie, individuálne prežívanej ako absencie spoločenských noriem, nefunkčnosti inštitúcie a zlyhanie sankčnej exekutívy a Soňa Szomolányi (Katedra politológie FiF UK), ktorá sa primárne zameriavala na politické udalosti roku 1989 v strednej Európe, ale do svojej rozsiahlej historickej deskripcie pojala aj udalosti takzvanej Arabskej jari a pozornosť venovala aj konjunkturálnym narábaniam s pojmom revolúcia.

Silvia Miháliková, riaditeľka Sociologického ústavu SAV, sa v príspevku zaoberala vizuálnou  stránkou revolučnej mobilizácie a úlohou symbolov, príbehov a rituálov v európskych revolúciách. Upozornila na význam naratívov a emocionálnej stránky komunikácie elít s verejnosťou pre legitímnosť nových poriadkov. Posledný referát Marka Německého z Fakulty humanitních studií Univerzity Karlovej v Prahe bol naopak venovaný mysleniu o revolúcii u Maxa Webera, ktorý o moderných dejinách uvažoval ako o stupňujúcej sa racionalizácii všetkých sfér života.

Text a foto: zk