Aktuality

Natrieskaný výmenník na Ulici obrody v Košiciach bol v sobotu 11. novembra plný histórie. A to poriadne vzdialenej -  vrátili sme sa do doby kamennej. Vďaka Archeologickému ústavu SAV, presnejšie oddeleniu pre výskum východného Slovenka, ktoré sa takýmto spôsobom rozhodlo zavŕšiť Týždeň vedy a techniky v Košiciach. 

Hoci organizátori pripravili vedecký brloh v Košiciach o dva týždne skôr ako obvykle (býva poslednú sobotu v mesiaci), na účasti to nebolo badať. Pozvánka na facebooku i cez osobné maily nesklamala ani teraz. Smutní zostali len malí Humenčania, ktorí sú pravidelnými návštevníkmi košických vedeckých brlohov a predsunutý termín sa im nehodil. V úvodnej prednáške PhDr. Evy Horváthovej, PhD. sa deti prevažne zo základných škôl dozvedeli, že v staršej dobe kamennej sa naši predkovia živili lovom zvierat, z ktorých kožušiny si zhotovovali odevy, poznali už oheň, ale ešte bývali v jaskyniach. Mladšia doba kamenná bola k ľudstvu príjemnejšia, z lovcov sa stávali pestovatelia obilia, v drevených či slamených obydliach bolo predsa len útulnejšie ako v jaskyni a ženy si pripadali krajšie oblečené vo vlastnoručne utkaných šatách. V kontrolnom teste, čo si deti o živote našich predkov pred 10 000 rokmi zapamätali, súčasní školáci obstáli výborne. „Niektorí vedia z dávnej histórie ľudstva viac ako daktorí stredoškoláci. Vidno, že sa im rodičia venujú,“ unisono skonštatovali archeológovia.  

Najväčší úspech na vedeckých brlohoch máva však druhá časť, keď sa prejde k vlastnoručným experimentom. Trio expertov z košického pracoviska Archeologického ústavu SAV Nitra v zložení Mgr. Rastislav Hreha, PhD., Mgr Lucia Luštíková, PhD. a už spomínaná Eva Horváthová priviezlo plné auto materiálu – repliku pôvodných krosien, na ktorých deti utkali ďalšie centimetre  tkaniny, hlinu na výrobu tanierov, krčahov, misiek (aby vraj bolo z čoho jesť) a zrnotierku (podľa jazykovedcov  je po slovensky vraj správnejšie „kamenná podložka na drvenie obilia“). Tú si ako prvý ihneď vyskúšal Lukáš Haňo, piatak z Poproča (okr. Košice-okolie), ktorý vytrvalo s oduševnením drvil obilie na oválnom kameni. Napriek jeho úpornej snahe bola výsledkom iba malá kôpka múky. „To sa naši predkovia poriadne nadreli, kým mohli zahryznúť do krajca chleba. Dnes stačí zájsť do obchodu,“ skonštatovali okolostojaci diváci. Lukáša, podľa slov jeho otca Jána, témy vedeckých brlohov veľmi zaujímajú a tak sú tu pravidelnými návštevníkmi. „To je ono, deti si potrebujú siahnuť, vlastnoručne vyskúšať pokusy,“ zhodnotil otec. „Siahnutie“ na zrnotierku si získalo ešte väčší obdiv, keď Rasťo Hreha prezradil, že ide o originál „Tento oválny kameň sa používal na drvenie obilia päťtisíc rokov pred naším letopočtom! Našiel ho kolega pri vykopávkach v Stránskej pri Tornali v roku 2004.“ Nečudo, že po dvoch hodinách odchádzali deti z vedeckého brlohu rozhodnuté, že keď budú veľkí, stanú sa archeológmi. Aj takto sa vychovávajú nasledovníci.

Text a foto: Katarína Čižmáriková