Aktuality

Európa si v uplynulých dňoch pripomenula výročie ukončenia druhej svetovej vojny. Tejto „bolestivej“ téme sa venovali aj vedci Slovenskej akadémie vied, v sobotu  6. mája  v Rádiu Slovensko. Ďalšie vydanie publicistických diskusií v rámci cyklu Veda.SK obohatili svojimi vedomosťami PhDr. Ivan Kamenec, CSc. a Mgr. Ján Hlavinka, PhD., obaja z Historického ústavu SAV. Relácia sa niesla v duchu témy „Ako sa prekrúca história? resp. - Vojnové traumy a ich dôsledky.

Druhá svetová vojna pripravila o život milióny ľudí a otázky, ktoré so sebou prináša sú aktuálne aj v súčasnosti.

„Špeciálne v dnešnej dobe je veľmi dôležité, aby sme si toto pripomínali, aby sme sa k tomu vracali teraz na Slovensku, pretože tu máme sily, ktoré adorujú režim slovenského vojnového štátu. Často podsúvajú, neúplné, zjednodušené a klamlivé informácie, a toto je mimoriadne nebezpečné. Treba jednoznačne povedať, na Slovensku vo vojnových rokoch existoval jeden antidemokratický režim s výraznými totalitnými prvkami, ktorý polarizoval spoločnosť,“ povedal historik Ján Hlavinka.

„Večné traumy – tie sa budú vždy objavovať. Ich odstránenie je čiastočne v poznávaní – poznávaní faktov a súvislostí. Rôzne teórie, ktoré sa týkajú aj historickej reflexie, aj občianskej, vychádzajú z neznalosti. Keď niečo nepoznám, buď to začnem idealizovať, alebo démonizovať, alebo nenávidieť.  Myslím si, že to je situácia, ktorej sme dnes svedkami. Príde niekto s minimálnymi, alebo žiadnymi znalosťami o udalostiach, ktoré sa stali  nielen na Slovensku, ale ktoré sa týkajú druhej svetovej vojny a začne z nich vyvodzovať pre seba a pre svoje politické, alebo ideové ciele nejaké závery,“ povedal historik Ivan Kamenec. 

V diskusií zaznela aj stále väčšia potreba vzdelávať mladú generáciu v oblasti poznania vlastných dejín. „To je veľká úloha školy a školského systému – je to nenahraditeľný priestor, v ktorom by mladá generácia mala dostať tú základnú vedomostnú výbavu zo serióznych zdrojov, jasnými faktami rozpoznávať dobré od zlého, čo sa odohralo v dejinách. Bez tohto prístupu bude v tom návale informácií veľmi náročné mladých dobre pripraviť,“ povedal Ján Hlavinka.

Ivan Kamenec dopĺňa, že niekedy sa v spoločnosti úloha vzdelávať dáva v tejto oblasti len historikom, či učiteľom dejepisu. „Ide však o celkovú kultúrnu úroveň, či už v škole, alebo mimo školy. Pri  tom počte hodín dejepisu sa nedá zvládnuť všetko. Ale žiaci sa dnes učia aj na hodinách literatúry, náboženstva či etiky a tam sa nemusia memorovať dátumy z dejín. Aj tu je priestor, aby sa im približovala kultivovanosť chápania života a dejín. Poznanie histórie môže pozdvihnúť ich sebavedomie, ale zas na druhej strane ich môže aj deformovať, keď história stratí schopnosť kritickej sebareflexie. Voči tomuto nie je imúnny žiadny štát.“

Ján Hlavinka začal pociťovať túžbu po poznaní histórie v jeho rodisku, v Medzilaborciach, počas gymnaziálnych čias. „Veľmi som inklinoval k dejinám, mali sme dobrú profesorku, ktorá to vedela vysvetliť. Ja som sa začal venovať regionálnym dejinám, potom nastalo vysokoškolské štúdium – cez región som došiel až k téme, ktorej sa venujem dodnes. Je to problematika holokaustu. Vždy som chcel vedieť viac o tom prostredí.“

U historika Ivana Kamenca sa vzťah k poznávaniu dejín začal formovať cez literatúru, no nie cez odbornú, ale cez krásnu. „Ja som od detstva miloval v prvom rade históriu, rozprávky, báje, a potom som sa dostal k vážnejšej beletristickej literatúre. A práve preto tvrdím, že cesta k poznaniu dejín môže viesť aj cez obľubu krásnej literatúry, alebo umenia. Keď dnes napríklad vidí žiak dobrý film, postavený na faktoch, získa omnoho viac poznatkov, a to nielen faktografických, ale ja vzťahových.“

Obaja historici sa zhodli na tom, že v dnešnej dobe si musíme stále viac pripomínať obdobie druhej svetovej vojny, a najmä traumy, ktoré tieto udalosti spôsobili.

„Vojna priniesla množstvo rôznych škôd. Spôsobila traumy, ale aj materiálne škody. V podstate asi 60% miest a obcí bolo výrazne poškodených, asi 21 000  domov bolo v týchto obciach úplne zničených, 70 000 bolo čiastočne poškodených. Úplne zdevastovaná bola cestná aj železničná infraštruktúra. Obrovské materiálne škody boli vyčíslené asi na 114 miliárd československých korún, čo by v prepočte na dnešnú menu predstavovalo asi 10 miliárd eur. A to je v podstate viac ako polovica štátneho rozpočtu Slovenska v roku 2015,“ hodnotí Ján Hlavinka.

„Traumy druhej svetovej vojny majú celosvetový rozmer a majú aj slovenský. Keď vojna vypukla v roku 1939, vtedy tu ešte priamo žili pamätníci prvej svetovej vojny – rodiny, ktoré v nej stratili otcov, synov, manželov. Každý normálny človek, občan sa bojí vojny. Aj dnes sa ľudia boja vojny a aj napriek tomu tu máme zatiaľ len tie lokálne, ale sú krvavé a tragické,“ povedal Ivan Kamenec. (mh)

Reláciu si môžete vypočuť na: http://www.rtvs.sk/radio/archiv/11373/667528

Foto: Stano Ščepán