Aktuality

         „Medzinárodný audit poukázal, že v Slovenskej akadémii vied máme významných hráčov na európskej scéne aj v spoločenských a humanitných vedách“ – uznanlivo nielen pre Ústav etnológie SAV – hovorí  jeho riaditeľka Mgr. Tatiana Podolinská, PhD.

Ústav etnológie SAV a Ústav polymérov SAV dosiahli najvyššie hodnotenie v medzinárodnom audite vedeckých ústavov v roku 2016, ich výskum podľa medzinárodného panelu hodnotiteľov  patrí k medzinárodnej špičke v európskom kontexte. Za úspechom treba – na pozadí vedeckej práce v archívoch, študovniach a pri terénnom výskume – vidieť cieľavedomosť, vytrvalosť, víziu aj veľkú mieru pracovnej pokory a nezlomnosti.

Tatiana Podolinská však pripomína, že predchádzajúce roky ústavy spoločenských a humanitných vied pracovali v neustálom v krízovom manažmente, hrozilo im zlučovanie, o transformácii sa iba hovorilo, a predovšetkým to bolo obdobie finančného krátenia rozpočtu, generačnej výmeny aj prepúšťania. Sťažené podmienky boli aj preto, že agentúra APVV isté roky nevypisovala žiadne všeobecné výzvy. „Za takýchto okolností sme vyprodukovali vysokohodnotné výsledky, dostali sme sa na úroveň národnej špičky a sme viditeľným a významným hráčom v európskej vede.“

                                               DOBA POKROČILA K REFLEXÍVNEJ ETNOLÓGII

Ústav etnológie SAV patrí v  SAV k menším pracoviskám – má po prepočítaní na 100% pracovný úväzok sedemnásť vedeckých pracovníkov.  Jeho história sa začala v r. 1946 (vtedy ako Národopisný ústav) vo vtedajšej Slovenskej akadémii vied a umení. Minulý rok  oslávil už 70. rokov. Etnológia ako disciplína zahŕňa nielen historickú etnografiu  a folkloristiku, ale aj rôzne moderné línie kultúrnych štúdií a sociálnej antropológie. Jedno z odporúčaní v hodnotení panelu expertov bolo premenovať Ústav etnológie na Ústav etnológie a sociálnej antropológie. Riaditeľka ústavu Mgr. Tatiana Podolinská, PhD. osvetľuje: „Budeme o tom uvažovať. I keď pod termínom „etnológia“ sa v medzinárodnom kontexte rozumie veda, ktorá pracuje nielen s archívnymi prameňmi, ale predovšetkým metódami etnografického  kvalitatívneho výskumu: zúčastnené pozorovanie, štruktúrované a pološtruktúrované interview, fokusné skupiny, štúdium denníkov, fotografií, ale aj on-line dokumentov a iných foriem sociálnych reprezentácií. A  naše pracovisko toto všetko napĺňa.“ Pani riaditeľka ešte rozsah významu termínu dopĺňa: „Je  to kvalitatívna výpoveď o konkrétnom človeku alebo o jeho pôsobení v danej skupine. Tá môže byť definovaná na etnickej,  profesnej alebo sociálnej či inej úrovni.  V klasickom „národopisnom“ chápaní tiež išlo o skúmanie spoločnosti, avšak to sa primárne viazalo na dedinské prostredie, nakoľko v 19. a začiatkom 20. storočia  sa v súlade s programovým budovaním národného povedomia dedina a ľudová kultúra považovali za akési rezervoáre a vzory „pravej slovenskosti“. Dnes pochopiteľne doba pokročila smerom k reflexívnej etnológii, a etnické a iné sociálne väzby skúmame z vedeckej polohy, a mesto či celkom virtuálne svety sú pre nás rovnako atraktívne ako moderný vidiek.“

Vedci a vedkyne v Ústave etnológie SAV skúmajú historické etnografické a folkloristické témy a kultúrne dedičstvo novodobými metódami,  a skúmajú aj súčasnú spoločnosť. „Kam sme sa posunuli, ako žijú ľudia v modernej spoločnosti, aké majú problémy, hodnoty a vízie ?“ – konkretizuje možno na prvý pohľad jednoduché, avšak zásadné otázky spoločnosti, vyžadujúce si fundované odpovede. A istotne, patrí sem aj kultúrne dedičstvo:  „Skúmame nielen to dedičstvo, ktoré je uložené v archívoch, ale aj to, čo sa s kultúrnym dedičstvom deje dnes, ako sa stáva trhovým produktom na komerčnom trhu alebo predmetom symbolickej kapitalizácie v prostredí politických strán na národnej úrovni či v praktickom prostredí lokálnych mestských a obecných politík.  Nie je to zamrazený fenomén v encyklopédiách a archívoch,  spoločnosť s ním kreatívne pracuje  aj naďalej, veď napríklad jeho prvky sa objavujú v modernom dizajne, ľudové piesne sú motívmi populárnych piesní na modernej hudobnej scéne. Etnológ tak skúma premeny starších  a zakladanie (vznik) nových tradícií v živote súčasnej spoločnosti.“

V súčasnom nastavení výskumu v Ústave etnológie SAV je obsiahnutý široký diapazón tém a spoločenských fenoménov.  Základný výskum je rovnomerne, paritne zastúpený oboma  hlavnými líniami, ktoré však nie sú prísne oddelené a častokrát sa vzájomne prelínajú: výskum tradícií a kultúrneho dedičstva (národopisná a folkloristická línia) a výskum človeka v súčasnej spoločnosti (sociálno- a kultúrnoantropologická línia). Akú podobu má v medzinárodných projektoch?

„Náš veľký medzinárodný projekt ETNOFOLK bol zameraný na digitalizáciu našich jestvujúcich fondov a na ich zapojenie do európskej siete. V antropologickej línii sme mali spektrum projektov, ktoré vyústili do monografií  a štúdií o etnických menšinách (Rómovia a Židia), ďalšie výskumy boli napríklad zamerané na mesto, premeny rodiny, pamäť a medzigeneračný prenos, starnutie populácie. Mali sme vysoko hodnotené medzinárodné projekty aplikačného charakteru (zamerané na vyučovanie rómskych detí a na skúmanie holokaustu). Tiež sme sa stali súčasťou dvoch medzinárodných projektov zameraných na sieťovanie a mobilitu z projektovej štruktúry COST --  jeden zameraný na starnutie a druhý zameraný na výskum konšpiračných teórií.

Skúmali sme aj tvorbu súčasných naratívov v rámci mestského folklóru, ale otvárame aj také témy ako je výskum LGBT  hnutia a transrodových ľudí.“

Výskum týchto tém má silný aplikačný potenciál a spoluúčasť s organizáciami tretieho sektora, tvorbu expertíz pre vládu, a tiež prezentácie odboru, výsledkov a tém: „Snažíme sa poznatky dostávať k ľuďom v podobe popularizačných prednášok, ale v portfóliu máme aj   výstavy, dokumentárne filmy, a zintenzívnili sme cielene spoluprácu s televíziou a rozhlasom, podieľame sa aj na tvorbe „pilotov“  s ambíciou pravidelných relácií“ --  pripomína T. Podolinská.  

                                                  SÝTENIE HLAVNÝCH LÍNII VÝSKUMU

Medzinárodný panel expertov posudzoval nielen oblasť vednej politiky a výskumnej vízie, ale samostatne doktorandské štúdium. Pre Ústav etnológie SAV dopadli aj tieto stránky hodnotenia vynikajúco: „Máme vypracovanú vednú politiku na štyri roky, vypisujeme doktorandské témy tak, aby sme proporčne sýtili hlavné línie výskumu. Snažíme sa, aby naši doktorandi absolvovali pobyt v zahraničí, cielene ich vysielame na partnerské inštitúcie, aby nadviazali osobné kontakty s európskymi expertmi a rozšírili si jazykový i metodologický obzor. Najlepší doktorandi sa uchádzajú o štipendium zo Schwarzovho fondu a v obsadzovaní postdoktorandských miest sme úspešní.  A títo potom zostávajú v našom kmeňovom výskumnom tíme.“

Pri spätnom pohľade riaditeľka Ústavu etnológie SAV za náročnú etapu považuje stabilizáciu projektov a publikačnej aktivity počas kontinuálnej výmeny generácií: „Bola to pre mňa veľká výzva. Vyladiť tvorbu syntetických vedeckých prác vedcov s veľkými skúsenosťami a parciálnych tém s novými pohľadmi na ich uchopenie od mladších kolegov A dôležité strategické rozhodnutie tiež bolo, že sme prijali projektového manažéra.  Do európskych projektových schém podávame dve až tri prihlášky ročne, spravidla jedna  je prijatá. I keď investícia do takejto pozície nie je lacná záležitosť a je časovo náročná,  je v dnešnej dobe nevyhnutná.“

Riaditeľka má jasne nastavenú víziu ďalšej riadiacej práce:  „Podľa hodnotiaceho panelu máme efektívne nastavené riadenie a jasné smerovanie základného výskumu. Ja však cítim, že by to išlo ešte lepšie. Hoci máme jasne stanovenú vednú politiku, cítim potrebu sofistikovanejšie štrukturalizovať naše pracovisko v podobe výskumných tímov či centier a ich vedúcich riešiteľov. Je to určitý návrat k štruktúre, ktorá tu bola v 90. rokoch keď sme mali optimálny počet vedeckých a odborných pracovníkov (25 - 30) a niekoľko samostatných oddelení. Tieto tímy by riešili výskumné úlohy v  istých hlavných líniách, ktoré by stáli nad parciálnymi projektmi. Ide mi o synergický efekt, aby sme prestali myslieť parciálne a aby sme cielene plánovali aj syntetické práce a kolektívne výskumy.“  

V duchu tejto vízie chce riaditeľka delegovať zodpovednosť za hlavné línie na konkrétne tímy, ktoré budú mať celkom konkrétne akčné plány na štvorročné obdobie, rozdelené na konkrétne projektové, monografické, výskumné či aplikačné výstupy, vrátane vypisovania tém PhD prác a začleňovania PhD študentov do projektov. „Úlohou riaditeľa by potom bolo efektívne zladenie týchto výskumných celkov. V tejto chvíli som presvedčená, že nevystačíme s parciálnymi výstupmi k jednotlivým témam. Domnievam sa, že jedinou cestou je cesta ku kvalite.  A keďže ľudia majú len jednu vedeckú kapacitu a jeden výskumný čas, je správnou cestou    napríklad namiesto siedmich parciálnych monografií pripraviť tri parciálne monografie a jednu kľúčovú. Syntézu pochopiteľne nemožno napísať za rok, a vyžaduje si to inú formu koordinácie i odmeňovania práce a tiež efektívne plánovanie financií...

Deväťdesiate  roky pre nás znamenali predovšetkým  „slobodu bádania“, výskumníci boli oslnení množstvom nových tém a metodológií. Ja dnes cítim – obrazne povedané – potrebu zlievania roztratených potôčikov do tela rieky, aby sme prinášali silné výpovede, aby sme si jasnejšie stanovili v čom sme silní a jedineční.“

Ako sa manažérsky prístup a jasná vedecká vízia v oblasti medzinárodného výskumu a konektivite s inými výskumnými tímami prejavila v konkrétnych projektoch? Zásadná odpoveď riaditeľky je: „Neustále sieťovanie, vedecká a postdoktorandská mobilita,  spoločné výskumy, štúdie a monografie. Tá medzinárodnosť ide aj do sofistikovanejších úrovní: keď sa pozriete na našu web-stránku uvidíte, že sa snažíme si volať zahraničných expertov na prednášky v rámci odborných seminárov, alebo pozývame hosťujúcich editorov do monotematických čísiel nášho časopisu Slovenský národopis. Tak vieme, čo sa v našom odbore v Európe deje, sme pri tom, a mnohé sami iniciujeme alebo sme toho motorom.“

                                              SIETE EXPERTNÝCH VÝSKUMOV

Rečou konkrétnych projektov to znamená:  „V sieťach expertného medzinárodného výskumu sme nielen v polohe riešiteľov alebo radových členov, niektoré sme sami iniciovali alebo patríme k ich kľúčovým riešiteľom. V ostatnom období sme tak stáli pri zrode európskej siete akademických a univerzitných pracovísk z oblasti rómskych štúdií (NAIRS), ktorá sídli v Štokholme a dnes má 27 členských inštitúcií. Že sme kľúčovým európskym hráčom v rómskych štúdiách, sme napokon preukázali aj úspešným zorganizovaním svetového kongresu prestížnej medzinárodnej spoločnosti Gypsy Lore Society v Bratislave v roku 2014. V  NAIRS organizujeme letné školy, zakladáme špeciálny rad monografií, pripravujeme projekty  výziev HORIZONT 2020, organizujeme workshopy a konferencie a pripravujeme tiež veľký osemročný projekt na financovanie výskumu podôb spolužitia Rómov a Nerómov v rôznych európskych spoločnostiach, ktorí bude skúmať nielen rómske komunity, ale aj väčšinové spoločnosti.

Druhou európskou sieťou, ktorej sme sa stali súčasťou, je Copernicus Graduate School (CGS). Tá sieťuje inštitúcie zamerané na výchovu   doktorandov v oblasti sociálnych a humanitných vied. Najskôr sme dostali ponuku na členstvo pre našich doktorandov, avšak my sme do projektu chceli vstúpiť ako inštitúcia, čo sa nám podarilo. Naším vstupom bolo zorganizovanie dvojdňového medzinárodného seminára pre študentov CGS v roku 2016 vo Varšave,  ktorý sme odborne lektorovali.“

Počítajú sa sem aj medzinárodné projekty na sieťovanie a mobilitu COST, ktoré sú financované zo schémy HORIZONT 2020. „Riešiteľom z nášho pracoviska umožňuje sieťovanie s top expertmi na dané témy – v  téme starnutia a konšpiračných teórií vytvára vlastnú sieť spolupracujúcich krajín, v prvom prípade vyše 90 krajín, v druhom takmer 20 krajín.“ Ústav etnológie SAV je členom štyroch medzinárodných sietí a európskej databázy o kultúrnom dedičstve. V oblasti digitalizácie kultúrneho dedičstva a spôsobov ochrany a digitalizácie nehmotného kultúrneho dedičstva dostali od panelu odporúčanie, aby  vstúpili do európskych infraštruktúr, konkrétne databázy DARIAH a EUROPEANA. „V tomto smere bude potrebná  cielená podpora  SAV pri tvorbe Národného centra tzv. Digital Humanities, a tiež podpora zo strany Ministerstva školstva, vedy, výskumu športu SR, nakoľko do niektorých databáz musí vstúpiť Slovensko ako krajina, nie parciálna inštitúcia. Veríme, že pozitívny audit SAV bude dobrou vyjednávacou pozíciou pre takéto „otváranie dverí“ na ministerstve – aj pre náš vstup do viacerých inštitúcií z oblasti sociálnych a humanitných vied v európskych infraštruktúrach.“

Ľubica Suballyová