Budúcim učiteľom chýba kritické myslenie
Budúci učitelia veria v konšpiračné teórie v priemernej miere. Najčastejšie verili v konšpirácie týkajúce sa vlády, informačnej kontroly a nadbytočného predpisovania antibiotík.
Vyplýva to z výskumu PhDr. Evy Ballovej Mikuškovej, PhD. z Ústavu experimentálnej psychológie SAV Centra spoločenských a psychologických vied SAV. Výskum sa na vzorke 394 respondentov zameral na to, do akej miery podliehajú budúci učitelia konšpiračným presvedčeniam a či kognitívne schopnosti a sledovanie médií súvisia s konšpiračnými presvedčeniami. Podobné výsledky uvádzajú aj iné výskumy.
Významné zistenie je, že študenti s nízkou mierou konšpiračných presvedčení uvažovali signifikantne racionálnejšie ako študenti s vysokou mierou konšpiračných presvedčení. „To znamená, že študenti (budúci učitelia), ktorí verili v konšpirácie menej ako iní, dosahovali vyššie skóre v úlohách merajúcich racionálne myslenie. A naopak, tí, ktorí verili viac v konšpirácie, uvažovali menej racionálne,“ objasňuje E. Ballová Mikušková.
Prekvapivo, študenti sledujúci seriózne médiá verili významne viac v konšpiračné teórie než tí, ktorí sledovali bulvárne médiá. „Príčinou môže byť, že študenti sledujúci seriózne médiá majú množstvo (často aj protichodných informácií) a nevedia sa v nich zorientovať. A konšpiračné teórie ponúkajú hotové riešenie - odpovede na otázky, ktoré práve takíto po informáciách túžiaci ľudia hľadajú. Navyše, to že niekto verí v konšpiračnú teóriu, prináša pocit výnimočnosti - ´viem niečo, čo väčšina ľudí nevie´,“ vysvetľuje E. Ballová Mikušková.
Viera v konšpirácie v oblasti vlády a informačnej kontroly podľa odborníčky súvisí najmä s dôležitými kauzami či minulosťou. „Išlo o položky, ktoré boli buď všeobecné (napr.: Naša vláda falšuje dôkazy týkajúce sa dôležitých káuz, aby nás oklamala, skryla pravdu.), alebo sa týkali minulosti (napr. Prevrat v 1989 bol pripravovaný už od júna 1988, nebol spontánny, ale stal sa nástrojom vnútropolitického boja o moc, dôkazom čoho je, že komunistický režim padol vo všetkých krajinách bývalého východného bloku takmer naraz.),“ vymenúva E. Ballová Mikušková výsledky výskumu, ktorý sa realizoval pred dvoma rokmi.
Podľa výsledkov výskumu budúcim učiteľom chýba kritické myslenie, ktoré by malo byť vhodnou prevenciou viery v neoverené teórie a informácie. „Preto odporúčame kurzy kritického myslenia (nielen) pre budúcich učiteľov,“ uzatvára nie veľmi lichotivé zistenie výskumu E. Ballová Mikušková Centra spoločenských a psychologických vied SAV.
Andrea Nozdrovická