Aktuality

28. marca 2014 sa na Filozofickom ústave SAV uskutočnil výročná desiata konferencia Bratislavských filozofických dní. Tohtoročná téma Žiť filozofiu – étos konania predstavovala na jednej strane určité zavŕšenie niekoľkoročného konferenčného cyklu, na druhej strane sa symbolicky vrátila k téme prvého ročníka, ktorý sa pod názvom Konanie, normy a konflikty v globálnej situácii konal v roku 2005.

Za centrálnu tému podujatí BFD možno označiť problematiku života subjektivity, ktorá sa počas posledných desiatich rokov dala zahliadnuť zvnútra, čiže v detailných analýzach a rozvíjaniach rôznych problémov, akými boli napríklad afektivita, interiorita, telesnosť, dávanie, ale aj v jej responzívnom, intersubjektívnom a globálnom kontexte. Dalo by sa povedať, že konferencia sledovala nielen globálny dosah jednotlivých filozofických otázok, ale rezonovala aj z globalizovaného pohľadu, keďže Bratislavu a Smolenice navštívili za posledné desaťročie filozofi z Nemecka, Francúzska, Rakúska, Spojených štátov amerických, Nórska, Čiech, Poľska a Maďarska.

Tohtoročnú konferenciu otvoril poľský filozof Andrzej Gniazdowski z Ústavu filozofie a sociológie Poľskej akadémie vied príspevkom „Človek a jeho štýl“, v ktorom sa zameral na tzv. fenomenologické učenie o rase Ludwiga Ferdinanda Claussa. Túto tému predstavil v kontexte svojho kontinuálneho výskumu politického myslenia prvej generácie nemeckých fenomenológov. Karel Novotný z českého Filozofického ústavu na pozadí Levinasovej kritiky Heideggera rozpracoval tému „Ľudské a neľudské vo fenomenológii“. Vo svojom príspevku analyzoval vzťah nadmernosti etickej požiadavky a nezmyselnosti neosobného bytia „ono je“. Veronika Konrádová z Katedry politológie a filozofie Univerzity J. E. Purkyně v Ústí nad Labem, ktorá sa špecializuje na antickú filozofiu, sa vo svojej prednáške „Filozofia ako spôsob života u Platóna a Aristotela“ zaoberala prepojením teoretickej a praktickej vrstvy života s ohľadom na prepojenie rozumnosti s politickými cnosťami.

Jana Tomašovičová z Katedry filozofie UCM v Trnave posunula tému žitia a filozofie do aktuálneho kontextu dôležitých etických a biopolitckých otázok transhumanizmu, ktoré vychádzajú zo „života v zóne biomoci“. Vo svojom výskume ukázala, na aké dilemy a výzvy dnes musí reagovať filozofia v súvislosti s génovými manipuláciami. Za zavŕšenie konferencie možno považovať štrukturálny pohľad na tri varianty sociálnych ontológií – esencializmus, aktualizmus a interakcionizmus –, ktorých podmienky a prejavy predstavil vo svojej prednáške František Novosád z Filozofického ústavu SAV.

Desiaty ročník Bratislavských filozofických dní Žiť filozofiu – étos konania reagoval na výzvu filozofovania, ktoré nemá byť len diskurzívnym výkonom myslenia, ale aj modom existencie, filozofovania, ktoré sa zrkadlí v zmysle života a vo viacerých formách jeho rozvrhovania, prežívania, správania – nielen vedeckého, ale aj každodenného. Zároveň je starosť o dušu nielen starosťou o seba, ale aj o druhých a o dušu spoločenstva. Skúmanie vzájomných väzieb medzi myslením a konaním umožňuje ukotviť praktické aktivity, porozumieť predpokladom sociálnych a etických vzťahov a takisto poodkryť ich možné deficity či deformácie.

Jaroslava Vydrová, Róbert Karul