Aktuality

V dňoch 14.4 – 15.4. 2014 sa v organizačnej spolupráci ÚSvL SAV (v rámci grantu VEGA: Hypermediálny artefakt v postdigitálnej dobe) a Poľského inštitútu uskutočnilo medzinárodné kolokvium Literatúra v postdigitálnej dobe: možnosti, výzvy a obmedzenia.

V prvý deň odzneli príspevky a diskusie na niekoľko tém. O amatérskych vstupoch do literatúry a (najmä internetových) prostrediach, v ktorých fungujú, sa vyjadrili K. Piorecký  (amatérske literárne fóra) a  P. Rankov (vzrastajúci fenomén fanfiction). Ku kontextom pojmu postdigtálna doba prispela K. Piorecká predstavením Hrabalových autografov a ich estetiky chyby (približovanie ku glitchu) a Z. Husárová s M. Riškovou, keď načrtli širokú škálu rovín, ktoré zasahuje (výskumná, estetická, kultúrna, sociálna, ekonomická a i.). Poľský hosť M. Pisarski sa širokého problému dotkol úvahou o zručnostiach potrebných pre dnešného bádateľa – humanistu zaoberajúceho sa štúdiom hypermediálnych artefaktov. Tu nadviazala B. Suwara načrtnutím možného smerovania digitálnej humanistiky.

Druhý deň odznela prednáška M. Pisarskeho Poľská klasika na obrazovke počítača. Od Mickiewicza k Schulzovi, v ktorej prezentoval prevedenie (remediáciu) diel klasikov do interaktívnych textových hier a pokúsil sa zodpovedať niektoré z otázok, ktoré tento posun otvára – napr. či takýto druh oživenia klasík priláka aj mladších čitateľov. V prednáške okrem iného upozornil na to, že digitalizácia nie je to isté čo digitálna literatúra, osvetlil spôsob práce s prototextom (z akého textového korpusu sa pri konkrétnych dielach vyberalo, ako bol stanovený algoritmus), čím poodhalil druh tvorivej metódy (experimentu) zodpovedajúci konkrétnemu procesu remediácie. Nezostalo však len pri teoretizovaní – M. Pisarski s pomocou publika predviedol, ako s vyhľadávacím nástrojom Google (pri správnych) pokynoch dokážeme modifikovať básne klasikov podľa najčastejších asociácií slov z básne, ktoré sú pri ich vyhľadávaní navrhované. Výsledok tejto umeleckej spolupráce človeka so strojom rozhodne zaujal i pobavil.

text: Petra Blštáková