Aktuality

Verejnosť je k zvyšovaniu miezd učiteľov pomerne ľahostajná. Vyplynulo to z prieskumu verejnej mienky uskutočneného Centrom pedagogického výskumu Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV a Metodicko-pedagogickým centrom. Uskutočnili ho na reprezentatívnej vzorke 1024 respondentov k aktuálnym otázkam v oblasti školstva. Výskum obsahoval aj údaj o politickej príslušnosti. Médiám ho odprezentovali na tlačovej besede v budove Úradu SAV 4. decembra 2012 prof. PhDr. Branislav Pupala, CSc. (ÚVSK SAV – Centrum pedagogického výskumu), doc. PaedDr. Ondrej Kaščák, PhD. (ÚVSK SAV – Centrum pedagogického výskumu) a Mgr. Pavol Marchevský (Pedagogická fakulta TU v Trnave). Medzi rečníkmi bol aj riaditeľ Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV doc. PhDr. Gabriel Bianchi, CSc. 

Významná časť opýtaných je presvedčená, že ohodnotenie učiteľov je primerané súčasnému stavu slovenskej ekonomiky. Myslia si to najmä voliči politického subjektu Sloboda a solidarita (SaS). Na druhej strane drvivá väčšina respondentov považuje učiteľské povolanie za náročné. „Rezervovanosť k zvyšovaniu platov učiteľov však nesúvisí s vnímaním povahy ich práce. Verejnosť, naopak, dobre vníma náročnosť učiteľskej profesie“, hovoria autori prieskumu Ondrej Kaščák a Branislav Pupala“.

Aktérov prieskumu doviedli k jeho realizácii dlhodobo diskutované témy, ktoré v čase štrajkovej pohotovosti učiteľov či tzv. Rómskej reformy  nadobúdajú osobitný nádych. Výskum sa zameral na to, čo si verejnosť myslí o význame predškolského vzdelávania, ako chápe význam základného vzdelania v generačnej perspektíve, aká je spojitosť medzi základným vzdelávaním a rodinou alebo či vidí význam vysokoškolského vzdelávania a ako hodnotí jeho kvalitu. „Ide o otázky, ktoré často plodia protichodné stanoviská a politické spory, pričom sme dosiaľ nevedeli, ako ich vníma verejnosť“ zdôrazňujú Kaščák a Pupala.

Z výskumu ďalej vyplynulo, že povinná predškolská dochádzka detí je podľa veľkej väčšiny žiaduca. „Znamená to, že trendy európskej vzdelávacej politiky majú v našich podmienkach verejnú podporu“, hovoria autori prieskumu.  Tiež väčšina opýtaných nepodporuje vzdelávanie na základnom stupni v domácom prostredí. Respondenti považujú základné vzdelanie svojich detí na lepšej úrovni, ako mali oni kedysi, pričom sú to voliči Kresťansko-demokratického hnutia (KDH), ktorí častejšie  zastávajú názor kvalitnejšieho školstva v minulosti. Táto skupina respondentov  častejšie za prospešné považuje  rôzne elitné formy vzdelávania nadanejších detí v podobe výberových tried a škôl.

Niektoré z otázok výskumu:

• Čo myslíte, pomôže alebo nepomôže človeku vyššie vzdelanie k väčším životným šanciam a celkove k lepšiemu životu?
• Každý rok sa zvyšuje na Slovensku počet vysokoškolských študentov. Považujete túto tendenciu za správnu alebo nesprávnu?
• Čo si myslíte, mali alebo nemali by, podľa Vášho názoru, všetky deti pred nastúpením na základnú školu povinne chodiť aj do materskej školy?
• Niektoré štáty umožňujú vzdelávanie detí na základnom stupni aj v domácom prostredí. Myslíte si, že je to správne alebo nesprávne?
• Ak by ste mali porovnať úroveň vzdelania súčasných detí na základných školách, oproti vzdelaniu ich rodičov, ktoré získali na základných školách, kto je na tom lepšie?
• Mali alebo nemali by, podľa Vášho názoru, byť šikovnejšie deti po ukončení štvrtého ročníka základnej školy umiestňované v samostatných výberových triedach alebo školách?
• Ako sú podľa Vás finančne ohodnotení učitelia a ostatní pedagogickí pracovníci pôsobiaci v slovenskom školstve?
• Je podľa Vášho názoru učiteľské povolanie ťažké alebo ľahké?

Elektronická podoba publikácie v prílohe.

foto: M. Španková, SAV