Aktuality

Nezvyčajnú formu tlačovej konferencie zvolili predstavitelia mesta Košice, neziskovej organizácie Košice –Európske hlavné mesto kultúry 2013 a Archeologického ústavu SAV. V piatok 17. augusta sa spolu so zástupcami médií vyviezli a vyšliapali na vrch Hradová, kde archeológovia vykonávajú záchranný výskum v ruinách hradu.

O košickom hrade sa medzi obyvateľmi viac hovorilo než sa vedelo. Sídlisko pod ním sa nazýva Podhradová, za čias primátorovania Rudolfa Schustera sa tam vybudovala vyhliadková veža, zorganizovali historické slávnosti, športoví strelci si chodili zastrieľať na strelnicu, miestni sa pokúšali nájsť huby. Len hrad ostával tak trochu tajomný, „informačne zakliaty“, ako to trefne v súčasnosti pomenoval riaditeľ Archeologického ústavu SAV PhDr. Matej Ruttkay, CSc.

Zvyšky hradu na Hradovej nad Košicami sú známe už od 19. storočia. Vtedy ho zmapoval F. Pográny-Nagy, ktorý zistil veľký rozsah hradného areálu. Neskôr v 30. rokoch 20. storočia hrad skúmal Josef Pollák, vtedajší riaditeľ Východoslovenského múzea v Košiciach. V rokoch 1994 -1997 tam vykonával výskum tím PhDr. Pavla Mačalu z Archeologického ústavu SAV. „V roku 2011 v rámci prípravy revitalizácie hradu bolo vyhotovené nové geodetické zameranie celého opevneného areálu,“ hovorí PhDr. Peter Bednár, CSc., vedúci výskumu. „Zistená rozloha približne 6,2 hektára naznačuje, že bol jedným z najväčších slovenských hradov na území stredovekého Uhorska. Rozloha i rozmer dvoch zachovaných veží naznačujú, že ide o hrad založený kráľom.“

Hrad, ktorý pravdepodobne začali stavať koncom 12. storočia alebo v prvej polovici 13. storočia, keď v Uhorsku vládol Belo IV. (1206-1270), má ďalšie zvláštnosti – vežu s trojuholníkovým pôdorysom na severnej strane opevnenia i osud – buď ho nedostavali, alebo hneď po jeho zániku takmer po základy rozobrali. Nedostatok stavebných kameňov v okolí podporuje názor, že v 16. až 18. storočí ho postupne a dôsledne rozoberali, čo je zároveň odpoveď na otázku, prečo sa v jeho vnútornom priestore nenachádzajú palácové ani obytné stavby.   

„Od mája tohto roku tu náš ústav vykonáva záchranný archeologický výskum, ktorý vyvolala snaha oživiť tento rozsiahly hradný areál. My očakávame zistenia, aký je hrad starý, či bol vôbec dobudovaný a či bola táto lokalita osídlená ešte skôr, v praveku,“ prezrádza o dôvodoch a očakávaniach archeológov dr. Ruttkay. „Výskum vidíme aj ako začiatok ďalších zaujímavých aktivít, ako by napríklad mohlo byť vybudovanie archeoparku.“ 

Výskum je realizovaný v spolupráci s n. o. Košice 2013 v rámci dotačného programu Ministerstva kultúry SR „Obnovme si svoj dom“.  Primátor mesta Košice MUDr. Richard Raši, PhD., MPH. so záujmom sleduje postup prác v tejto lokalite, ktorá je už dlhé roky objektom špekulácií  o tom, aký mal košický hrad dejinný význam. „Vďaka projektu Európske hlavné mesto kultúry majú Košice šancu odhaliť svoje nepoznané dejiny a zároveň získať rekonštrukciou okolia príjemnú rekreačnú zónu pre množstvo kultúrnych i spoločenských aktivít.“

Okrem archeológov v lokalite pracujú od polovice júla 2012 aj stavbári. Projekt Revitalizácie hradu na vrchu Hradová v Košiciach  za 1,6 milióna eur realizuje Združenie Vrch Hradová, ktoré tvoria dve akciové spoločnosti Váhostav-SK a Hydrostav Šaľa. Podľa vyjadrenia projektového manažéra Ing. Vladislava Vantu stavbu na Hradovej tvorí celkovo deväť stavebných objektov. Autori architektonicko-urbanistickej štúdie revitalizácie hradu Ing. arch. Ján Sekan a Ing. arch. Richard Krajči tu navrhli vznik prírodnej scény pre sezóne predstavenia, návštevnícke centrum, slúžiace pre prezentáciu archeologických nálezov, náučný chodník, lesné detské ihrisko, zakonzervovanie zachovaných ruín hradu, atď.

Plánov je ďaleko viac. „Obnovený areál hradu vytvorí autentickú kulisu nielen pre folklórne podujatia, ale i vystúpenia približujúce dobové výjavy, dobovú hudbu, tradičné remeslá i historický šerm,“ uviedol Ing. Ján Sudzina, riaditeľ n.o. Košice – EHMK 2013. Lokalita na vrchu Hradová je priam preurčená na to, aby si Košičania uvedomovali svoju bohatú minulosť.

Text: Katarína Čižmáriková, foto: Tomáš Čižmárik, archív Košice- EHMK 2013