V roku 2014 Poľsko bude mať synchrotrón
1. 7. 2010 | videné 1195-krát
V dňoch 6. - 10. júna sa v poľskej časti Krkonôš uskutočnilo medzinárodné sympózium - prezentovali na ňom projekt prvého poľského synchrotrónu, ktorý bude v Krakove.
Poľská spoločnosť pre synchrotrónovú radiáciu (Polskie Towarzystwo Promieniowania Synchrotronowego) zorganizovala Medzinárodné sympózium a školu o (využití) synchrotrónovej radiácii v prírodných vedách (ISSRNS-10). Prevládajúcimi účastníkmi boli vedci a študenti z poľských akademických inštitúcií využívajúci pre ich výskum synchrotróny v zahraničí. V poradí už desiate sympózium, organizované každé dva roky, bolo výnimočné tým, že bol na ňom prezentovaný schválený harmonogram projektu stavby prvého synchrotrónu v Poľsku.
Synchrotrón ako zdroj synchrotrónového žiarenia je v dnešnej dobe neodmysliteľným nástrojom v oblasti high-tech výskumu materiálov, či už anorganických, organických alebo biologických. Ide o veľké experimentálne zariadenia s vlastnou infraštruktúrou, ktoré sú k dispozícii vedeckej komunite prírodných vied a vied o živej prírode. Takéto synchrotrónové zariadenia majú buď národný alebo medzinárodný status. Príkladom medzinárodného synchrotrónu je The European Synchrotron Radiation Facility (ESRF), kde viaceré štáty, vrátane Slovenska, sú členmi konzorcia a prispievajú na prevádzku celého zariadenia. Používatelia synchrotrónu prichádzajúci z akademických inštitúcií prispievajúcich krajín môžu mať časť nákladov súvisiacich s experimentom pokrytých z vyhradených zdrojov a neplatia za strojový čas.
Myšlienka na vlastný synchrotrón sa v poľskej vedeckej komunite ujala už na začiatku 90-tych rokov a prvý koncept synchrotrónu odrážajúci potreby potenciálnych používateľov z Poľska sa objavil pred viac ako desiatimi rokmi. V roku 2006 bol aktualizovaný koncept prezentovaný a prerokovaný s poľským Ministerstvom pre vedu a vyššie vzdelávanie, a po niekoľkých vypršaných prísľuboch Ministerstvo a Jagiellonska univerzita nakoniec podpísali 9. apríla t.r. zmluvu o realizácii stavby. Na financovaní projektu sa bude podieľať aj EÚ v rámci štrukturálnych fondov.
Poľský synchrotrón bude postavený pri Jagiellonskej univerzite v Krakove. Bude dvojčaťom synchrotrónu novej generácie The MAX IV, ktorý je vo výstavbe v MAX-lab (Lund, Švédsko). Tento prístup nielenže ušetrí obom zúčastneným stranám časť investícii, poľská strana získa expertnú pomoc od MAX-lab, ktorý prevádzkuje tri synchrotróny, pričom prvý z nich bude v budúcom roku oslavovať 25-ročnicu svojej činnosti. Poľský synchrotrón bude mať obvod 96 m, a energia a prúd elektrónového zväzku budú 1.5 GeV a 500 mA. Poskytne osem výstupov synchrotrónového žiarenia, ich obsadenie bude závisieť na dostupných finančných prostriedkoch; už schválený projekt pokrýva zatiaľ iba jeden výstup (beamline + endstation). Ťažisko využívania synchrotrónu bude v kryštalografii a výskume materiálov.
Vo svete je v prevádzke viac ako 50 zariadení pracujúcich ako zdroj synchrotrónového žiarenia a v roku 2014, pre ktorý je plánované uvedenie synchrotrónu v Krakove do prevádzky, sa Poľsko zaradí do "synchrotrónovej ligy", kam popri USA, Japonsku, niektorých štátoch Západnej Európy a Rusku patria aj Čína, Brazília a India. Keďže konkurenčný projekt synchrotrónu, ktorý sa mal postaviť v Brne, sa v rámci ČR nepresadil, bude Poľsko prvým štátom vo Strednej Európe, ktorý bude disponovať vlastným synchrotrónom.
Ján Ivančo, Fyzikálny ústav SAV
Bratislava, 29. jún 2010
Poľská spoločnosť pre synchrotrónovú radiáciu (Polskie Towarzystwo Promieniowania Synchrotronowego) zorganizovala Medzinárodné sympózium a školu o (využití) synchrotrónovej radiácii v prírodných vedách (ISSRNS-10). Prevládajúcimi účastníkmi boli vedci a študenti z poľských akademických inštitúcií využívajúci pre ich výskum synchrotróny v zahraničí. V poradí už desiate sympózium, organizované každé dva roky, bolo výnimočné tým, že bol na ňom prezentovaný schválený harmonogram projektu stavby prvého synchrotrónu v Poľsku.
Synchrotrón ako zdroj synchrotrónového žiarenia je v dnešnej dobe neodmysliteľným nástrojom v oblasti high-tech výskumu materiálov, či už anorganických, organických alebo biologických. Ide o veľké experimentálne zariadenia s vlastnou infraštruktúrou, ktoré sú k dispozícii vedeckej komunite prírodných vied a vied o živej prírode. Takéto synchrotrónové zariadenia majú buď národný alebo medzinárodný status. Príkladom medzinárodného synchrotrónu je The European Synchrotron Radiation Facility (ESRF), kde viaceré štáty, vrátane Slovenska, sú členmi konzorcia a prispievajú na prevádzku celého zariadenia. Používatelia synchrotrónu prichádzajúci z akademických inštitúcií prispievajúcich krajín môžu mať časť nákladov súvisiacich s experimentom pokrytých z vyhradených zdrojov a neplatia za strojový čas.
Myšlienka na vlastný synchrotrón sa v poľskej vedeckej komunite ujala už na začiatku 90-tych rokov a prvý koncept synchrotrónu odrážajúci potreby potenciálnych používateľov z Poľska sa objavil pred viac ako desiatimi rokmi. V roku 2006 bol aktualizovaný koncept prezentovaný a prerokovaný s poľským Ministerstvom pre vedu a vyššie vzdelávanie, a po niekoľkých vypršaných prísľuboch Ministerstvo a Jagiellonska univerzita nakoniec podpísali 9. apríla t.r. zmluvu o realizácii stavby. Na financovaní projektu sa bude podieľať aj EÚ v rámci štrukturálnych fondov.
Poľský synchrotrón bude postavený pri Jagiellonskej univerzite v Krakove. Bude dvojčaťom synchrotrónu novej generácie The MAX IV, ktorý je vo výstavbe v MAX-lab (Lund, Švédsko). Tento prístup nielenže ušetrí obom zúčastneným stranám časť investícii, poľská strana získa expertnú pomoc od MAX-lab, ktorý prevádzkuje tri synchrotróny, pričom prvý z nich bude v budúcom roku oslavovať 25-ročnicu svojej činnosti. Poľský synchrotrón bude mať obvod 96 m, a energia a prúd elektrónového zväzku budú 1.5 GeV a 500 mA. Poskytne osem výstupov synchrotrónového žiarenia, ich obsadenie bude závisieť na dostupných finančných prostriedkoch; už schválený projekt pokrýva zatiaľ iba jeden výstup (beamline + endstation). Ťažisko využívania synchrotrónu bude v kryštalografii a výskume materiálov.
Vo svete je v prevádzke viac ako 50 zariadení pracujúcich ako zdroj synchrotrónového žiarenia a v roku 2014, pre ktorý je plánované uvedenie synchrotrónu v Krakove do prevádzky, sa Poľsko zaradí do "synchrotrónovej ligy", kam popri USA, Japonsku, niektorých štátoch Západnej Európy a Rusku patria aj Čína, Brazília a India. Keďže konkurenčný projekt synchrotrónu, ktorý sa mal postaviť v Brne, sa v rámci ČR nepresadil, bude Poľsko prvým štátom vo Strednej Európe, ktorý bude disponovať vlastným synchrotrónom.
Ján Ivančo, Fyzikálny ústav SAV
Bratislava, 29. jún 2010