Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

Profesor Peter Samuely je známy ako dobrý rétor, ktorého prednášky zakaždým zaujmú poslucháčov. Potvrdil to aj na Hodine vedy o supravodičoch.

Supravodivosť mení ekonomiku aj život

4. 3. 2010 | videné 1855-krát
Objav supravodivosti patrí medzi najvýznamnejšie objavy 20. storočia. Na tento jav sa zameral prof. RNDr. Peter Samuely, DrSc. z ÚEF SAV vo svojej prednáške v rámci popularizačného projektu Hodina vedy.


Hodina vedy - spoločný projekt troch košických ústavov SAV (Ústavu experimentálnej fyziky, Parazitologického ústavu i Spoločenskovedného ústavu) , podporovaný agentúrou APVV si už získal obľubu medzi košickou širokou verejnosťou a tak nečudo, že podvečer 25. februára bola aula A. Einsteina v TeleDome zaplnená doslova do posledného miesta. Oneskorenci museli stáť na schodoch.

Prof. Peter Samuely, ktorý stojí na čele Centra fyziky veľmi nízkych teplôt ÚEF SAV v Košiciach a je tiež členom Predsedníctva SAV, aj tentoraz potvrdil povesť dynamického a vtipného rétora. V prednáške „Supravodiče – zábava pre vedcov, alebo materiály budúcnosti?“ najprv objasnil, ako sa vedci snažili dopracovať k čo najnižším teplotám (najnižšia teplota, ktorú doteraz v Košiciach dosiahli, je 50 mikro Kelvinov). Potom sa venoval supravodivosti, javu, pri ktorom materiál prenáša elektrický prúd bez strát, ale ktorý je ešte stále obmedzený len na oblasť veľmi nízkych teplôt. Supravodivosť podľa prof. Samuelyho zmení svetovú ekonomiku aj bežný život. Už v súčasnosti predstavuje obrat v aplikáciách supravodivosti viac ako tri miliardy eur ročne.

Supravodiče, napriek relatívne vysokým nákladom na ich chladenie, poskytujú široké možnosti pre ich použitie a nepochybne zohrajú dôležitú úlohu pre budúcnosť elektroniky, elektrotechniky i techniky vôbec. Prenos elektrickej energie bez strát, či jej bezproblémové uskladnenie je len malá časť ich obrovského potenciálu. Už dnes sa bežne používajú tam, kde je potrebné vytvoriť vysoké a veľmi stabilné magnetické polia - napríklad pri diagnostikovaní ochorení pomocou magnetickej rezonancie, alebo pri urýchľovaní častíc v LHC (Large Hadron Collider) v Ženeve, pri magnetickom nadnášaní vlakov, ktoré premávajú v Japonsku a Číne (tzv. maglevoch), či vo výkonných zariadeniach na jadrovú fúziu. Nezastupiteľnú úlohu majú aj pri extrémne citlivom zaznamenávaní veľmi nízkych magnetických polí, vyvolaných napríklad aktivitou mozgu. Na ich základe sú postavené inovatívne technológie, ktoré nahradia tranzistory v digitálnych obvodoch a sú základom budúcich kvantových počítačov.

Centrum fyziky nízkych teplôt v Košiciach patrí medzi 12 najvýznamnejších nízkoteplotných laboratórií vo svete, ktoré dosahujú tie najnižšie teploty, i do európskeho konzorcia Mikrokelvin najlepších nízkoteplotných laboratórií. Prof. Peter Samuely zo spomínaného Centra sa venuje tejto oblasti fyziky od začiatku svojej vedeckej praxe. Jeho skupina patrí k objaviteľom nových supravodivých vlastností v zlúčenine MgB2 - diboride horčíka. Na experimentálnu prácu košickej skupiny (P. Szabó, P. Samuely, J. Kačmarčík et al.), venovanej tomuto objavu, je vo svetovej odbornej literatúre viac ako 300 citácií. Tento materiál prechádza do supravodivého stavu pri najvyššej teplote spomedzi kovových supravodičov a je preto veľmi vhodný pre praktické využitie. Aplikovať do praxe sa ho podarilo v skutočne rekordnom čase, už niekoľko rokov po jeho objavení sa začal používať v lekárskych tomografoch.
Publikum na Hodine vedy bolo zvedavé aj na praktické ukážky, ktorými vedci z Centra veľmi nízkych teplôt ÚEF SAV vždy spoľahlivo upútajú – napr. na supravodivý levitujúci vláčik, rôzne experimenty s kvapalným dusíkom, so supravodičmi v hlavnej úlohe. Viac na webovej stránke projektu.

Hodina vedy bude pokračovať prednáškou MVDr. Zuzany Hurníkovej, PhD. z Parazitologického ústavu SAV „Svalovci sú stále ´in´ - od dinosaurov k parazitom“ vo štvrtok 25.marca 2010 o 18.00 hod. v Teledome v Košiciach. Bude sa venovať ochoreniu, prenosnému zo zvierat na ľudí - trichinelóze (svalovčitosti), rozšírenej po celom svete.

Text: Katarína Čižmáriková
Foto: Tomáš Čižmárik