Aktuality

Súčasná hospodárska kríza a jej dopad na Slovensko

Vložil(a): F. Tisovič, 6.7.2009, videné 3876-krát

Ekonomický ústav SAV v spolupráci so Zastúpením EK na Slovensku 29. júna v Dome EÚ v Bratislave zorganizoval Eurofórum, venované dopadu súčasnej hospodárskej krízy na priemysel v EÚ a na SR.

Zmyslom Eurofór je odborná diskusia a výmena názorov a skúseností na široké spektrum cieľov a dosahov hospodárskej politiky EÚ. Hlavným rečníkom júnového Eurofóra bol prezident Poradnej komisie pre priemyselné zmeny, poradného orgánu Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru Joost van Iersel. Svoju úvodnú prednášku zameral na Dopad súčasnej hospodárskej krízy na priemyselnú politiky EÚ a jej členských štátov.

V Dome Európskej únie na Slovensku privítala Joosta van Iersela i ďalších hostí vedúca tlačového oddelenia Zastúpenia EK na Slovensku Ľuba Mihaleje-Hromková a Vladimír Kvetan z Ekonomického ústavu SAV, ktorý je zároveň členom Poradnej komisie pre priemyselné zmeny.

Ľuba Mihaleje-Hromková predstavila hosťa. Povedala, že v rokoch 1979-1994 bol poslancom holandského parlamentu, zodpovedným za obchodnú a priemyselnú politiku a európske záležitosti, neskôr predsedom Obchodnej komory v Haagu so zameraním na rozvoj regionálnej infraštruktúry v Randstade. Od roku 2002 bol členom Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru a od roku 2007 v rámci výboru predsedá Poradnej komisii pre priemyselné zmeny.

V prednáške sa venoval východiskám, súčasnej kríze a výzvam priemyselnej politiky v EÚ a jej členských štátoch. Poukázal na zmeny, ktoré sa udiali od roku 1990, dokedy priemyselná politika bola striktne národným konceptom. Obdobie 90. rokov charakterizoval úsilím EÚ o vznik jednotného trhu, ale aj nedostatočnou pozornosťou inováciám. Zdôraznil, že "neustále zaostávanie v produktivite za USA, nárast konkurencie zo strany Indie a Číny, zvyšovanie nezamestnanosti aj v dôsledku relokácie produkcie či tzv. úniku mozgov, sa stalo príčinou prijatia Lisabonskej stratégie". Podľa Joosta van Iersela, reštrukturalizácia v mnohých priemyselných odvetviach bola potrebná aj pred úderom krízy. Ďalej uviedol, že "tzv. vznikajúce ekonomiky zmenili vzorec ponuky a dopytu tovarov a služieb a v stále viac prepojenom svete viedli producentov k prispôsobovaniu produkcie a k špecializácii. Hospodárstvo EÚ zasiahla kríza vo fáze reštrukturalizácie".

Vzhľadom na odlišnú mieru prepojenia trhov členských štátov s medzinárodnými finančnými trhmi, odlišnú štruktúru priemyslu a odlišnú kapacitu investovať do výskumu a vývoja, čelia podľa Joosta van Iersela členské štáty následkom krízy dnes v odlišnej miere. "Všeobecne však kríza potenciálne urýchli prebiehajúcu reštrukturalizáciu priemyslu vo svete, zmení názor na reguláciu a tvorbu rámcových podmienok európskych štátov ale aj produkčných stratégií firiem," zdôraznil.

Zároveň verí, že sa prehĺbi dôležitosť kľúčových faktorov konkurenčných výhod, ktorými sú ľudské zdroje, výskum a vývoj, malí a strední ponikatelia a zelená ekonomika. Joost van Iersel podporuje spoločnú energetickú politiku, posilnenie koordinácie politík členov Európskej menovej únie, zlepšenie koordinácie politiky podpory malých a stredných podnikateľov a subkontraktačných sietí v oblasti výskumu a vývoja. Zároveň považuje za nevyhnutné eliminovať protekcionizmus, zbytočné administratívne prekážky a zákonne bariéry konkurencie na vnútornom trhu. V súlade s oficiálnou politikou EÚ pritom kladie dôraz na spoluprácu súkromného, verejného a výskumného sektora.

V diskusii upriamil pozornosť na úlohu regiónu v posilňovaní konkurencieschopnosti EÚ Arnaud Segretain z kancelárie predsedu Bratislavského samosprávneho kraja. V tejto súvislosti Joost van Iersel zdôraznil potrebu decentralizácie regionálnej politiky. Do diskusie sa zapojil aj Matej Stuška z US Steel Košice. Pri úvahe do akej miery je priemysel EÚ schopný odolať tlaku politiky ohľadom klimatických zmien, reagoval Joost van Iersel konštatovaním: "Investor je rozhodujúcim faktorom v procese tvorby verejnej politiky a je dôležité smerovanie (targeting) cieľov, ako ďaleko a v akom časovom horizonte sa zmeny majú uskutočniť. Pre úspešnú implementáciu týchto politík je dôležitá dohoda so sociálnymi partnermi. Ak politici nie sú pripravený platiť cenu pre dosiahnutie stanoveného cieľa (napr. ohľadom klimatických zmien), firmy svoju produkciu premiestnia."

Svoju víziu príchodu nových technológií do priemyslu demonštroval Joost van Iersel na jednom zo základných princípov ekonómie: "Uvedenie novej technológie vždy závisí od ceny alternatívy."

Text: Ing. Tatiana Bujnáková,
Foto: Ferdinand Tisovič




Príloha

Prezident Poradnej komisie pre priemyselné zmeny, poradného orgánu Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru Joost van Iersel (vpravo) a Vladimír Kvetan z Ekonomického ústavu SAV.
Príloha

Vedúca tlačového oddelenia Zastúpenia EK na Slovensku Ľuba Mihaleje-Hromková predstavila hosťa.
Príloha

Úvodná prednáška Joosta van Iersela.
Príloha

Pohľad na hlavných účastníkov Eurofóra (zľava) Vladimír Kvetan, Joost van Iersel a Ľuba Mihaleje-Hromková.
Príloha

Časť hostí na júnovom Eurofóre.
Príloha

Riaditeľka Prognostického ústavu SAV Edita Nemcová (vľavo) a Tatiana Bujnáková z Ekonomického ústavu SAV.
Príloha

Pohľad do sály Domu Európskej únie v Bratislave.