Aktuality

Vo štvrtok 25. júna ich v Bratislave v Kongresovom centre VEDY, vydavateľstva SAV, slávnostne odovzdali tohtoročným laureátom.

Ceny odovzdal predseda Slovenskej akadémie vied prof. Jaromír Pastorek za účasti hostí z Ministerstva školstva SR, vedúceho služobného úradu MŠ prof. Františka Schlossera a generálneho riaditeľa Sekcie vedy a techniky MŠ prof. Mikuláša Šupína. Svoje miesta za predsedníckym stolom zaujali predseda SAV prof. Jaromír Pastorek, podpredsedníčky SAV Viera Rosová a prof. Daniela Ježová, ako aj predseda Snemu SAV Karol Iždinský. Na slávnosti sa zúčastnili ďalší členovia Predsedníctva SAV, Vedeckej rady SAV, Snemu SAV, členovia predsedníctva z predchádzajúceho funkčného obdobia na čele s prof. Štefanom Lubym, zástupcovia univerzitných kruhov, aj spolupracovníci a priatelia ocenených.

Ceny odovzdávali v štyroch kategóriách – Ceny SAV za vedecko-výskumnú činnosť, Cenu SAV za výsledky spolupráce s vysokými školami, Cenu SAV pre mladého vedeckého pracovníka (do veku 35 rokov) a Ceny SAV za vedecko-popularizačnú činnosť.

Predseda SAV prof. Jaromír Pastorek v krátkom príhovore na úvod vyjadril svoje presvedčenie, že Vedecká rada SAV aj tentoraz ocenila tých najlepších, ktorých navrhli pracoviská SAV a laureáti budú naďalej šíriť dobré meno Akadémie, budú pokračovať na ceste k hlavnému cieľu SAV – robiť špičkový výskum – a všetci si nájdu aj v budúcnosti priestor na dobrú spoluprácu. Na záver svojho vystúpenia zablahoželal oceneným k úspechu, ale aj všetkým, čo im pomáhali tento úspech dosiahnuť.

Nových držiteľov ocenení prítomným predstavili podpredsedovia SAV za jednotlivé oddelenia vied - Juraj Lapin za Oddelenie vied o neživej prírode, doc. Albert Breier za Oddelenie vied o živej prírode a chemických vedách a Ľubomír Falťan za Oddelenie vied o spoločnosti a kultúre, laureáta Ceny SAV pre mladého vedeckého pracovníka uviedla podpredsedníčka SAV prof. Daniela Ježová.

Ceny SAV v jednotlivých kategóriách získali:

Ceny SAV za vedeckovýskumnú činnosť

• Prof. MUDr. Iwar Klimeš, DrSc., vedúci riešiteľského kolektívu, Ústav experimentálnej endokrinológie SAV, Mgr. Daniela Gašperíková, CSc., Ústav experimentálnej endokrinológie SAV a MUDr. Juraj Staník z I. Detskej kliniky DFN Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave
  za súbor vedeckovýskumných prác zameraných na objasnenie genetických príčin vybraných foriem monogénovej cukrovky.
  
  Súčasťou tohto prínosu je založenie genomického laboratória DIABGENE, zameraného na skríning, DNA diagnostiku a farmakogenomiku monogénovej cukrovky, v svetovom kontexte vôbec prvé presné zmapovanie výskytu permanentnej novorodeneckej cukrovky v jasne definovanom etniku, t.j. na Slovensku, ďalej objasnenie genetických príčin permanentnej novorodeneckej cukrovky u všetkých slovenských pacientov aj klinické overenie princípov farmakogenomického odporúčania na zmenu liečby novorodeneckej cukrovky na Slovensku, ktoré sa stali súčasťou prvej medzinárodnej klinickej štúdie o účinnosti liečby permanentnej novorodeneckej cukrovky derivátmi sulfonylmočoviny. Vynikajúcim výsledkom je objav doposiaľ nepopísanej mutácie v promótore génu pre pankreatickú glukokinázu, a objasnenie molekulárneho mechanizmu jej diabetogénneho účinku, ktorý sa prejavuje rozvojom cukrovky typu MODY-2 a vysvetlenie molekulárnej príčiny nezvyčajnej formy dočasného novorodeneckého diabetu, ako aj ďalšie aktivity v tejto oblasti. Ich práce mali vysoký medzinárodný ohlas.
  
  
• Kolektív pracovníkov Botanického ústavu SAV v zložení: RNDr. Kornélia Goliašová, CSc., RNDr. Helena Šípošová, CSc., RNDr. Iva Hodálová, CSc., RNDr. Eva Kmeťová, CSc., RNDr. Pavol Mereďajun, RNDr. Eleonóra Michalková, CSc., Mgr. Tatiana Miháliková, Mgr. Patrik Mráz, PhD., RNDr. Magdaléna Peniašteková, CSc., RNDr. Ondrej Ťavoda, Zlata Komárová
  
  a doc. RNDr. Pavol Mártonfi, PhD. z Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.
  za prácu: Flóra Slovenska, VI/1 (Bratislava, VEDA, vydavateľstvo SAV, 419 s.).
  
  Publikácia Flóra Slovenska VI/1 je už 13. knižnou publikáciou edície Flóra Slovenska, ktorá zahŕňa vydávanie mnohozväzkovej série publikácií s najnovšími vedeckými poznatkami o kvetene Západných Karpát a priľahlých oblastí. V tejto publikácii sú komplexne spracované taxóny radov Cistales, Tamaricales, Begoniales, Elatinales, Violales, Cucurbitales a Campanulales z územia Slovenska. Vo edícii sú spracované všetky domáce pôvodné druhy cievnatých rastlín, ktoré vznikli prirodzeným vývojom flóry na našom území alebo spontánne imigrovali. Ďalej sú tu zahrnuté zdomácnené a iné nepôvodné druhy imigrujúce na naše územie pričinením človeka, potom druhy prechodne zavlečené, často pestované, ako i druhy očakávané. Dielo zahŕňa podrobné opisy, presné vedecké a národné názvy rastlín, kritické prehodnotenie nomenklatúry v zmysle medzinárodných botanických kódov, informácie o variabilite a počtoch chromozómov, biologické, fytocenologické a ekologické údaje, krátke informácie o spôsobe využitia úžitkových vlastností, atď. Výsledky výskumu majú širokú využiteľnosť a veľký spoločenský význam pre vedu i národnú kultúru.
  
  
• Kolektív pracovníkov Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV v zložení: PhDr. Milan Majtán, DrSc. (vedecký redaktor), Mgr. Miriam Giger, PhD., Mgr. Mária Kováčová, PhDr. Rudolf Kuchar, DrSc., Mgr. Tatiana Laliková, Mgr. Renáta Ondrejková, Mgr. Andrea Szabová, doc. PhDr. Jana Skladaná, CSc., Mgr. Iveta Valentova, PhD.
  za prácu na siedmom zväzku Historického slovníka slovenského jazyka.
  
  Siedmy zväzok Historického slovníka slovenského jazyka je posledným zväzkom základného vedeckého diela slovenskej jazykovedy, určeného na poznávanie, štúdium a ďalší výskum slovnej zásoby slovenčiny predspisovného obdobia. Je to významná báza na riešenie zložitých otázok formovania a vývinu slovenskej národnosti i slovenského národa a jeho kultúry v 11. – 18. storočí. Predstavuje slovenský jazyk predspisovného obdobia tak, ako je zachovaný v rukopisných aj tlačených slovenských jazykových pamiatkach, ale aj v starších po latinsky písaných písomnostiach (najmä v slovenských vlastných menách apelatívneho pôvodu) po prvú kodifikáciu spisovnej slovenčiny A. Bernoláka. Slovník pritom zachytáva nielen existenciu a život verejnej podoby slovenčiny, ale aj jazykové kontakty, v ktorých sa slovenčina vyvíjala. Slovník má veľký význam nielen pre jazykovedcov, ale aj pre slavistov, pretože dáva možnosť porovnávať jednotlivé významy slov z nášho kultúrneho kontextu s významami iných slovanských jazykov v predspisovnom období. Po slovníku radi siahajú aj historici a archivári, pre ktorých je vzácnym zdrojom poznatkov o písomných pamiatkach spred písomného obdobia slovenčiny. Siedmy zväzok Historického slovníka slovenského jazyka obsahuje slová začínajúce na dve posledné písmena Z – Ž.

Cena SAV 2009 za výsledky spolupráce s vysokými školami

• Široký kolektív pracovníkov (31 členov) organizácií SAV, vysokých škôl a podnikateľského sektora pod vedením prof. Ing. Pavla Návrata, PhD. z Fakulty informatiky a informačných technológií STU (koordinátor projektu), prof. Ing. Márie Bielikovej, PhD. z FIIT STU, doc. Ing. Ladislava Hluchého z Ústavu informatiky SAV, prof. RNDr. Petra Vojtáša, DrSc. z UPJŠ Košice a Ing. Pavla Bartoša z firmy Softec, s.r.o.
  za prácu: Pokročilé metódy pre získavanie, organizovanie a udržiavanie znalostí v prostredí heterogénnych informačných zdrojov.
  
  Cieľom projektu bolo skúmať nové prístupy a metódy k odhaľovaniu a spracovaniu znalostí a informácií v prostredí heterogénnych informačných zdrojov. Táto oblasť výskumu patrí v súčasnosti k intenzívne sa rozvíjajúcim odborom aplikovanej informatiky, čo súvisí s narastajúcim množstvom informácií dostupných na webe. Práve neustále sa zväčšujúce množstvo dostupných dát a informácií v prostredí heterogénnych informačných zdrojov (napríklad web) vyžaduje vývoj pokročilých metód na prácu s nimi. Medzi problémy, ku ktorým riešitelia prispeli, patrí oblasť automatickej anotácie, personalizovanej prezentácie a v nemalej miere aj orientácia na prácu so slovenčinou. Riešitelia pracovali s najnovšími technológiami a ich výsledky boli kladne prijaté vedeckou komunitou počas prezentácií na významných medzinárodných konferenciách.
  Na základe výskumu boli navrhnuté a implementované softvérové nástroje, ktoré boli overované v rámci dvoch pilotných aplikácií, orientovaných na získavanie informácií a znalostí v doméne pracovných ponúk. Vyvinuté softvérové nástroje tvoria niekoľko ucelených reťazí, ktoré spracovávajú informácie od ich rozpoznania na webe, cez stiahnutie, uloženie a transformáciu až po vyhľadanie najvhodnejších informácií prispôsobených užívateľovi a ich personalizovanú prezentáciu. Výskum nemal za úlohu vývoj nového vyhľadávača, ale prispieť k zlepšeniu procesu získavania informácií z webu vývojom metód na semi-automatickú anotáciu zdrojových textov, na tvorbu modelu používateľa a na prezentáciu výsledkov vyhľadávania takým spôsobom, aby boli zohľadnené užívateľské preferencie a samotný model používateľa.

Cena SAV 2009 pre mladého vedeckého pracovníka

• RNDr. Boris Klempa, PhD. z Virologického ústavu SAV v Bratislave
  za súbor vedeckovýskumných prác obsahujúcich významné a originálne výsledky štúdia hantavírusov.
  
  RNDr. Boris Klempa, PhD. sa od roku 1999 venuje hantavírusom. Hantavírusy patria k významným ľudským patogénom spôsobujúcim v Európe a Ázii hemoragickú horúčku s renálnym syndrómom – HFRS (horúčkovité ochorenie spojené s vnútorným krvácaním a zlyhávaním obličiek). K prenosu na človeka dochádza pri inhalácii vírusom kontaminovaných aerosolizovaných hlodavčích výlučkov. V rámci svojej doktorandskej práce sa Dr. Klempa venoval predovšetkým hantavírusu Dobrava-Belgrade (DOBV) v strednej Európe. DOBV je najviac život ohrozujúci hantavírus v Európe spôsobujúci HFRS až s 12% podielom smrteľných prípadov. V ďalšej fáze potom izoloval reprezentatívny vírus tejto línie na bunkovej kultúre, čo umožnilo jeho detailnú genetickú analýzu. Tento nový izolát, nazvaný Slovakia/Aa (SK/Aa) je v súčasnosťi intenzívne využívaný v porovnávacích štúdiách patogenézy, evolúcie a molekulárnej biológie hantavírusov. Dr. Klempa sa neskôr zameral na globálny výskyt hantavírusov, a to aj v regiónoch, kde hantavírusy zatiaľ neboli známe. Analýza ľudských hantavírusových infekcií v rôznych regiónoch Ruska viedla k zisteniu, že v centrálnej oblasti Európskej časti spôsobuje lokálne epidémie DOBV-Aa vírus, známy aj zo strednej Európy. Na druhej strane, v oblasti Čierneho mora sa vyskytuje nová vývinová línia vírusu, DOBV-Ap, ktorá spôsobuje stredné až ťažké formy HFRS. Afrika bola až donedávna bielym miestom na hantavírusovej mape. Dr. Klempovi sa testovaním vzoriek drobných hlodavcov a hmyzožravcov odchytených v Guinei podarilo získať prvý priamy, genetický dôkaz o prítomnosti hantavírusov v Afrike. Vedecké výsledky, ktoré Dr. Klempa v oblasti hantavírusov získal, prispeli aj k tomu, že Virologický ústav SAV bol začlenený do významných Európskych projektov 6. a 7. rámcového programu. Projekt VIZIER je jedným z najlepšie hodnotených projektov 6. rámcového projektu, zameraný na štrukturálnu genomiku vírusových proteínov zahrnutých v procese vírusovej replikácie.

Ceny SAV 2009 za vedecko-popularizačnú činnosť

• Mgr. Dušan Magdolen, PhD. z Ústavu orientalistiky SAV
  za publikáciu Hmota – Život – Inteligencia: vznik (Bratislava, VEDA 2008, 350 s.).
  
  Rozsiahly pohľad na históriu od Veľkého tresku venovaný zrodu vybraných aspektov hmoty, života a inteligencie. Táto kolektívna publikácia je výsledkom širokej interdisciplinárnej spolupráce štrnástich slovenských vedcov zo SAV, Univerzity Komenského a SNM pod vedením slovenského orientalistu, egyptológa a historika Dušana Magdolena, ktorý je nielen autorom príslušných častí publikácie, ale aj autorom pôvodného námetu, formálnej a obsahovej štruktúry a vedúcim autorského kolektívu. Po obsahovej stránke sa publikácia venuje problematike vzniku vybraných aspektov reality z pohľadu prírodných, biologických a spoločenských vied ako aj filozofie a teológie. Vedúci autorského kolektívu Dušan Magdolen ako jediný aktívne pôsobiaci predstaviteľ zakladateľskej generácie egyptologického výskumu na Slovensku prispel do publikácie kapitolou o formovaní staroegyptskej civilizácie a formatívnom období staroegypského štátu.
  
  
• Kolektívu autorov z Historického ústavu SAV v zložení: PhDr. Alena Bartlová, CSc., † PhDr. Michal Barnovský, DrSc., PhDr. Viliam Čičaj, CSc., PhDr. Viera Hlavová, CSc., PhDr. Ľubica Kázmerová, CSc., doc. PhDr. Mária Kohútová, CSc., PhDr. Miroslav Londák, CSc., PhDr. Elena Londáková, CSc., doc. PhDr. Ján Lukačka, CSc., prof. PhDr. Pavol Petruf, DrSc., doc. PhDr. Jan Pešek, DrSc., PhDr. Milan Podrimavský, CSc., PhDr. Stanislav Sikora, CSc., PhDr. Vladimír Turčan
  za publikáciu Dejiny Slovenska: dátumy, udalosti osobnosti (Editori projektu: Miroslav Londák, Vlasta Jaksicsová. 1. vydanie. Bratislava: Slovart; Praha: Libri - v spolupráci so Slovartom; 2008, 882 s.).
  
  Kolektív autorov historikov v chronologickom prehľade udalostí podrobne mapuje dejiny Slovenska od najstarších čias (praveku) až po súčasnosť. Ide o moderný a dynamický chronologický prehľad dejinných udalostí, kde sa obrazne povedané deň po dni, mesiac po mesiaci a rok po roku mapuje slovenská minulosť. Tento v slovenskej historickej spisbe netradičný spôsob spracovania národných dejín umožnil autorom zachytiť historický vývoj z mnohých aspektov vrátane medzinárodných súvislostí. Ide o moderného sprievodcu dejinami, ktorý zodpovedá európskym kritériám na vydávanie diel tohto typu. Štruktúra knihy sa pridržiava vedecky akceptovanej periodizácie slovenských dejín. Kniha má tri celky. Úvodné historizujúce a výkladové prehľady jednotlivých období, nasleduje chronologický prehľad udalostí týchto období a tretia časť obsahuje prehľady panovníkov, prezidentov, palatínov, cirkevných hodnostárov. Kniha je určená všetkým záujemcom o históriu. Napísaná je zrozumiteľným popularizačným jazykom. Práca vyšla aj v českej mutácii s prekladom úvodných textov jednotlivých historických období. Ako bonus bol pridaný česko-slovenský slovníček. Inak sú obe vydania identické.
  
  
• Kolektív pracovníkov z Ústavu krajinnej ekológie SAV a vzdelávacích inštitúcií v zložení: RNDr. Zita Izakovičová, PhD. (zodpovedný riešiteľ), RNDr. Milena Moyzeová, PhD., Ing. Dagmar Štefunková, PhD., prof. RNDr. Lászlo Miklos, DrSc., Edita Adamčeková (všetci Ústav krajinnej ekológie SAV), Mgr. Peter Cibira (ZŠ v Suchej nad Parnou), Mgr. Ida Masaryková (ZŠ A. Dubčeka v Bratislave IV), Mgr. Ľubica Škultétyová (Centrum voľného času Bratislava I.)
  za prínos pri tvorbe a aplikácii netradičných foriem environmentálnej výchovy
  a vzdelávania.
  
  Ocenený kolektív sa snaží zábavnou formou priblížiť mládeži a širokej verejnosti problematiku trvalo udržateľného rozvoja krajiny, ktorá predstavuje koncepciu rozvoja spoločnosti na prahu 3. tisícročia. Svojimi aktivitami prispieva k zvýšeniu enviromentálneho vedomia a aktivizovaniu verejnosti do aktívnej ochrany a tvorby životného prostredia. Patria k nim didaktické pomôcky ako výukový program na DVD, náučný chodník v Suchej nad Parnou, metodické usmernenia pre enviromentálnu výchovu, nástenné plagáty a informačné letáky na tému „Krajina, jej využitie, ochrana a trvalo udržateľný rozvoj“ distribuované aj do škôl i rôzne formy odborno-popularizačných podujatí ako napr. Deň Zeme, ktorého cieľom je priblížiť problematiku tvorby a ochrany životného prostredia v zmysle trvalo udržateľného rozvoja čo najširším vrstvám spoločnosti – predstaviteľom štátnej správy, verejnej správy, samosprávy, pedagogicko-výchovným pracovníkom, ale aj žiakom a ostatnej širokej verejnosti. Svoje výsledky v tomto smere prezentovali na posteroch nielen na odborných konferenciách, ale aj na rôznych výstavách a veľtrhoch určených aj širokej verejnosti.
  
  
• Mariánovi Babicovi, redaktorovi magazínu Quark
  za dlhoročnú popularizáciu vedy a výsledkov SAV v magazíne o vede a technike QUARK (vyd. Perfekt). Pre zahraničnú cestu si ocenenie prevezme pri inej príležitosti.

Za ocenených sa poďakoval prof. Iwar Klimeš, ktorý pripomenul, že Ceny SAV sú ocenením za reálny vedecký výskum, konkrétnu robotu, ktorá je pre väčšinu vedeckých pracovníkom vari skôr životným poslaním ako prácou. Konštatoval, že ktosi v minulosti prirovnal špičkových vedcov k vrcholovým športovcom vo vytrvalostných disciplínach – vedecká práca si tiež vyžaduje roky prípravy doma aj v zahraničí pod vedením skúsenejších. Avšak len tí najlepší športovci dostávajú šancu stať sa lídrami superdotovaných športových tímov – vo vedeckej práci je to veľmi podobné. Nie každý z maratóncov príde do cieľa vo vynikajúcom čase – platí však dávne heslo olympijského hnutia: Nie je dôležité zvíťaziť, ale zúčastniť sa. "Avšak pocit, že človek zvíťazil sám nad sebou, že priniesol do pokladnice svetového poznania aspoň zrnko múdrosti, je nenahraditeľný a je pre ozajstného vedca naozaj veľkým naplnením," pokračoval prof. Iwar Klimeš. "Ak sa bežcovi-vedcovi aspoň raz podarí vyhrať symbolickú olympiádu, to znamená, ak sa vďaka jeho vedeckým výsledkom budú prepisovať dva-tri riadky o liečbe cukrovky v renomovanom medicínskom textbooku, keď sa Flóra Slovenska či Historický slovník slovenského jazyka stanú súčasťou národného knižného kultúrneho odkazu, keď sa spojeným úsilím širokého celorezortného spoločenstva informatikov podarí upratať znalosti v systéme heterogénnych informačných zdrojov, či keď sa nádejnému mladému vedcovi podarí zabojovať proti zlým vírusom, a keď sa nájdu kolegovia, ktorí o svojej práci a hoci aj o našej práci vedia špičkovo populárne písať, prichádza aspoň krátkodobo intelektuálna nirvána..."

V ďalšej časti svojho vystúpenia prof. Klimeš s trpkou iróniou komentoval malý záujem o špičkovú vedeckú prácu a vedcov zo strany verejnosti a médií, ktoré venujú obrovský priestor intímnostiam života tzv. celebrít z oblasti showbiznisu, avšak ignorujú špičkové vedecké výsledky, ktoré môžu mnohým zachrániť život, či usmerniť vývoj našej mládeže... "Nikoho nezaujímajú publikácie špičkových vedeckých zahraničných periodikách, zahraničné patenty, široká citovanosť našich prác vo vysoko impaktovaných časopisoch, či Ceny SAV, keď nabehne domáci či zahraničný audit na váš ústav," dodal rečník. "Auditori, zahraniční frkani v Kristových rokoch, hľadajú predovšetkým tzv. Bielu knihu – to znamená knihu, kde by sa malo viesť tzv. paralelné účtovníctvo. Po nejakom rešpekte voči intelektuálnym osobnostným hodnotám vedcov či voči ich výsledkom niet ani stopy. Nuž čo, veď sme donkichoti na pokraji našej know-how society, ktorá degradovala vzdelania a vedu na slúžku svojich aktuálnych časových záujmov, neuvedomujúc si, že bez vzdelania, bez vedy, a podčiarkujem, sa dlhodobo nedá kráčať vpred." Ďalej pripomenul, že tieto slová nemajú vyznieť ako smutné nariekanie nad rozliatym mliekom, dnešní laureáti sú víťazmi a zlatými medailistami tohtoročnej slovenskej akademicko-vednej olympiády, ktorí boli úspešní vo svojej vedeckej práci, dosiahli rekordné výsledky a opäť chvíľu potrvá, minimálne rok, kým ich niekto predbehne.

Na záver ocenil aj podiel spolupracovníkov a rodinných príslušníkov laureátov na ich úspechu a za všetkých sa poďakoval Slovenskej akadémii vied za ocenenia.

---