Téma energetickej krízy zaujala ekonómov zo SAV
10. 3. 2009 | videné 2358-krát
Ekonomický ústav SAV pokračuje v tradícii Eurofór v spolupráci s Informačnou kanceláriou Európskeho parlamentu (EP). Na konferencii 6. marca hovorili o energetike z pohľadu európskej dvadsaťsedmičky.
Hosťom tradičného Eurofóra, ktoré 6. marca v Dome Európskej únie v Bratislave pripravil Ekonomický ústav SAV v spolupráci s Informačnou kanceláriou Európskeho parlamentu na Slovensku, bol poslanec Európskeho parlamentu za SR Ján Hudacký . Témou bola v súčasnosti veľmi aktuálna Energetická politika EÚ a SR – výzvy a možné riešenia.
Riaditeľ Informačnej kancelárie EP Róbert Hajšel ocenil spoluprácu s Ekonomickým ústavom SAV pri organizovaní týchto podujatí. Ich zmyslom je odborná diskusia a výmena skúseností z riešenia širokého spektra cieľov a dosahov hospodárskej politiky Európskej únie. Zdôraznil, že Ján Hudacký je poslancom najsilnejšej frakcie Európskej ľudovej strany – Európska demokracia, je členom výboru pre priemysel, výskum a energetiku, pôsobí v ďalších zoskupeniach, ktoré sú vytvorené pri Európskom parlamente.
Aktuálnosť témy podčiarkol aj hlavný organizátor Eurofór doc. Viliam Páleník. Predstavil hosťa, účastníkom priblížil jeho profesionálnu i politickú kariéru. Poslanec Ján Hudacký sa venuje energetike a súvisiacej problematike nielen na pôde EP, ale aj na Slovensku, keď pôsobil v rôznych organizáciách zaoberajúcich sa získavaním a využívaním energií.
Ako na úvod povedal Ján Hudacký, význam energetickej bezpečnosti krajín Európskej únie potvrdila aj nedávna situácia pri odstavení dodávok plynu z Ruska do Európy. "Ovplyvňuje ju prirodzene aj súčasná hospodárska a finančná kríza. Jej aktuálnosť a dôležitosť potvrdzuje aj to, že energetika je prepojená s ekonomikou a výrazne ovplyvňuje životnú úroveň obyvateľstva," pokračoval europoslanec.
"Ak si uvedomíme, že EÚ je svetovým lídrom v dovoze ropy, dováža jej 82 percent spotreby, podobná situácia je aj v dovoze zemného plynu, ktorý tvorí 57 percent spotreby, je nevyhnutné hľadať opatrenia na zlepšenie tejto situácie. Slovensko v rámci EÚ patrí medzi krajiny, ktorá je závislá od dovozu týchto surovín na sto percent," podčiarkol Ján Hudacký. Ako ďalej uviedol, závislosť EÚ od dovozu uhľovodíkov sa neustále prehlbuje. Napríklad energetická závislosť EÚ vzrastie do roku 2030 od dovozu celkovej spotreby energie z 50 percent na 65 percent, dovozu zemného plynu z 57 na 84 percent a ropy z 82 na 93 percent.
Súčasný stav energetickej situácie na Slovensku je podľa Jána Hudackého neudržateľný. Pretrváva vysoká energetická náročnosť, extrémne vysoká závislosť od dovozu primárnych zdrojov energie (64 %), závislosť od monopolného dodávateľa, ktorý sa ukázal ako nespoľahlivý (vyše 90 %) a najmä nízky podiel využívania obnoviteľných zdrojov energie na energetickom mixe (asi 6 %). Slovenská vláda má v tejto oblasti tri hlavné ciele - energetickú bezpečnosť zabezpečením dodávok, ekonomickú stabilitu a efektívnosť, ktorou je zabezpečenie konkurencieschopnosti ekonomiky a dostupnosti cenovo prístupnej a bezpečnej energie a v rámci ekológie podpora trvalo udržateľného rozvoja, dodal Ján Hudacký.
Riaditeľ Ekonomického ústavu SAV prof. Milan Šikula povedal, že úloha Európskej únie práve v tomto čase je veľmi dôležitá. "Veľké krízy sa obyčajne končia tým, že v ekonomike dochádza k veľkým inovačným a štrukturálnym zmenám. Napríklad po nedávnych ropných šokoch sa odložené technológie stali vítanými projektmi," zdôraznil prof. Šikula. "Teraz to bude oveľa komplexnejšie, pretože sa budú týkať nielen globálnych environmentálnych problémov, ale zasiahnu hlbšie do ekonomiky. To všetko sa dostane do inej polohy. Keby EÚ začala presadzovať svoje zámery v prestavbe ekonomiky už teraz, mohla by získať určitý náskok. Selekcia po krízovom období bude orientovaná na oblasti, ktoré sa v súčasnosti zdajú ako ekonomicky neatraktívne," povedal prof. Šikula.
Ďalšia diskusia priniesla výmenu názorov na vývoj energetiky z pohľadu environmentalistov či výchovy a vzdelávania odborníkov pre energetický priemysel, ako aj na riešenie systému pomoci vlády spotrebiteľom a niektorým podnikom a firmám, napríklad pri znižovaní energetickej náročnosti v celej spoločnosti.
Hosťom tradičného Eurofóra, ktoré 6. marca v Dome Európskej únie v Bratislave pripravil Ekonomický ústav SAV v spolupráci s Informačnou kanceláriou Európskeho parlamentu na Slovensku, bol poslanec Európskeho parlamentu za SR Ján Hudacký . Témou bola v súčasnosti veľmi aktuálna Energetická politika EÚ a SR – výzvy a možné riešenia.
Riaditeľ Informačnej kancelárie EP Róbert Hajšel ocenil spoluprácu s Ekonomickým ústavom SAV pri organizovaní týchto podujatí. Ich zmyslom je odborná diskusia a výmena skúseností z riešenia širokého spektra cieľov a dosahov hospodárskej politiky Európskej únie. Zdôraznil, že Ján Hudacký je poslancom najsilnejšej frakcie Európskej ľudovej strany – Európska demokracia, je členom výboru pre priemysel, výskum a energetiku, pôsobí v ďalších zoskupeniach, ktoré sú vytvorené pri Európskom parlamente.
Aktuálnosť témy podčiarkol aj hlavný organizátor Eurofór doc. Viliam Páleník. Predstavil hosťa, účastníkom priblížil jeho profesionálnu i politickú kariéru. Poslanec Ján Hudacký sa venuje energetike a súvisiacej problematike nielen na pôde EP, ale aj na Slovensku, keď pôsobil v rôznych organizáciách zaoberajúcich sa získavaním a využívaním energií.
Ako na úvod povedal Ján Hudacký, význam energetickej bezpečnosti krajín Európskej únie potvrdila aj nedávna situácia pri odstavení dodávok plynu z Ruska do Európy. "Ovplyvňuje ju prirodzene aj súčasná hospodárska a finančná kríza. Jej aktuálnosť a dôležitosť potvrdzuje aj to, že energetika je prepojená s ekonomikou a výrazne ovplyvňuje životnú úroveň obyvateľstva," pokračoval europoslanec.
"Ak si uvedomíme, že EÚ je svetovým lídrom v dovoze ropy, dováža jej 82 percent spotreby, podobná situácia je aj v dovoze zemného plynu, ktorý tvorí 57 percent spotreby, je nevyhnutné hľadať opatrenia na zlepšenie tejto situácie. Slovensko v rámci EÚ patrí medzi krajiny, ktorá je závislá od dovozu týchto surovín na sto percent," podčiarkol Ján Hudacký. Ako ďalej uviedol, závislosť EÚ od dovozu uhľovodíkov sa neustále prehlbuje. Napríklad energetická závislosť EÚ vzrastie do roku 2030 od dovozu celkovej spotreby energie z 50 percent na 65 percent, dovozu zemného plynu z 57 na 84 percent a ropy z 82 na 93 percent.
Súčasný stav energetickej situácie na Slovensku je podľa Jána Hudackého neudržateľný. Pretrváva vysoká energetická náročnosť, extrémne vysoká závislosť od dovozu primárnych zdrojov energie (64 %), závislosť od monopolného dodávateľa, ktorý sa ukázal ako nespoľahlivý (vyše 90 %) a najmä nízky podiel využívania obnoviteľných zdrojov energie na energetickom mixe (asi 6 %). Slovenská vláda má v tejto oblasti tri hlavné ciele - energetickú bezpečnosť zabezpečením dodávok, ekonomickú stabilitu a efektívnosť, ktorou je zabezpečenie konkurencieschopnosti ekonomiky a dostupnosti cenovo prístupnej a bezpečnej energie a v rámci ekológie podpora trvalo udržateľného rozvoja, dodal Ján Hudacký.
Riaditeľ Ekonomického ústavu SAV prof. Milan Šikula povedal, že úloha Európskej únie práve v tomto čase je veľmi dôležitá. "Veľké krízy sa obyčajne končia tým, že v ekonomike dochádza k veľkým inovačným a štrukturálnym zmenám. Napríklad po nedávnych ropných šokoch sa odložené technológie stali vítanými projektmi," zdôraznil prof. Šikula. "Teraz to bude oveľa komplexnejšie, pretože sa budú týkať nielen globálnych environmentálnych problémov, ale zasiahnu hlbšie do ekonomiky. To všetko sa dostane do inej polohy. Keby EÚ začala presadzovať svoje zámery v prestavbe ekonomiky už teraz, mohla by získať určitý náskok. Selekcia po krízovom období bude orientovaná na oblasti, ktoré sa v súčasnosti zdajú ako ekonomicky neatraktívne," povedal prof. Šikula.
Ďalšia diskusia priniesla výmenu názorov na vývoj energetiky z pohľadu environmentalistov či výchovy a vzdelávania odborníkov pre energetický priemysel, ako aj na riešenie systému pomoci vlády spotrebiteľom a niektorým podnikom a firmám, napríklad pri znižovaní energetickej náročnosti v celej spoločnosti.