Výskum dávneho osídlenia na Molpíre
24. 7. 2008 | videné 1649-krát
Archeologický ústav SAV obnovil na hradisku Molpír v Smoleniciach výskum. Robí ho v spolupráci s nemeckými univerzitami.
Po dlhšom čase v tohtoročnom lete obnovil Archeologický ústav SAV výskum na hradisku Molpír v Smoleniciach. Výskum sa robí v medzinárodnej spolupráci medzi Archeologickým ústavom SAV v Nitre a univerzitami v Berlíne a Bonne. Pracovný tím dopĺňajú aj študenti archeológie z univerzít v Bratislave a v Nitre. Terénne práce sa realizujú z finančných prostriedkov na podporu archeologického výskumu, ktoré uvoľnila vláda SR.
Národnú kultúrnu pamiatku Molpír skúmal Archeologický ústav SAV už v rokoch 1963 – 71. Už vtedy sa zistilo, že ide o významné hradisko v Malých Karpatoch, intenzívne osídlené vo viacerých obdobiach praveku a včasnej dobe historickej. "Výnimočné postavenie malo toto miesto najmä v staršej dobe železnej (8. – 7. storočie pred n. l.), keď bol Molpír vybudovaný na križovatke obchodných ciest a plnil funkciu centrálneho hradiska s rozvinutým hospodárskym a nábožensko-kultovým životom. Vznikol na strategicky veľmi výhodnom mieste. Viedla tade obchodná cesta spájajúca juhovýchodnú a severnú Európu. Blízkosť Jablonického priesmyku umožňovala aj bezprostredné prepojenie a kultúrny kontakt medzi Považím a Pomoravím. Bohaté nálezy z Molpíra dokladajú rôznorodé kultúrne kontakty s blízkymi a vzdialenými oblasťami Európy, ktoré sú doložené v nálezovom materiáli z hliny, bronzu, železa, kostí a parohoviny, ale aj skla a jantáru. Kľúčový význam majú niektoré unikátne predmety, ktoré majú paralely v juhovýchodnej Európe a v Sedmohradsku, ako aj na hornom Dunaji," hovorí vedúca výskumu archeologička PhDr. Susanne Stegmann-Rajtárová, CSc. z Archeologického ústavu SAV v Nitre
Obnovený archeologický výskum doložil okrem osídlenia v staršej dobe železnej (halštatskej) aj keltské a včasnostredoveké osídlenie. "Cieľom tohtoročného výskumu je detailnejšie rozpoznať jednotlivé obdobia osídlenia a presnú dokumentáciu sídliskových štruktúr, ktoré nám umožňujú vytvoriť si obraz o sídliskových a výrobných objektoch, ako aj celkove o živote obyvateľov na hradisku. Už obmedzený rozsah terénnych prác nám potvrdil, že ide o významné miesto, ktoré je na základe unikátnych nálezov dôležité nielen pre Slovensko, ale aj pre celú strednú Európu. Práve v období formovania sa staršej doby železnej dochádza k prvému kultúrnemu zjednoteniu stredoeurópskej oblasti, ktorého súčasťou bolo aj územie západného Slovenska," zdôrazňuje Susanne Stegmann-Rajtárová
Archeologický výskum sa stretol s podporou Kongresového centra SAV na zámku v Smoleniciach, ako aj s veľkým záujmom starostu obce Smolenice, ktorý opätovnú aktivitu archeológov privítal. Archeológovia sa však obávajú, že nové vykopávky na molpíre vzbudia aj záujem tzv. detektoristov, novodobých "hľadačov pokladov", ktorí pomocou detektorov vykrádajú vzácne archeologické náleziská. Práve Molpír sa stal v nedávnej minulosti už viackrát terčom ich nájazdov, vďaka ktorým vznikli veľké škody a štát prišiel o mnohé unikátne pamiatky, ktoré nenávratne zmizli za hranicami. "To nie je len problém Molpíru, podobne sa ničia aj ďalšie pamiatky a vzácne náleziská po celom Slovensku," upozorňuje Susanne Stegmann-Rajtárová. "Čo sa týka Molpíru, my, ako výskumníci, sme bezmocní. Poriadok v takýchto prípadoch môže urobiť iba obec, ktorej tieto pozemky patria. Vieme, že obecné zastupiteľstvo opätovné otvorenie archeologického výskumu na Molpíre uvítalo. Dúfame, že v spolupráci s políciou urobí aj opatrenia, aby sa vykrádaniu archeologických pamiatok predišlo," povedala nám S. Stegmann-Rajtárová.
Foto: Mgr. Kathrin Ludwig, Universität Bonn
Po dlhšom čase v tohtoročnom lete obnovil Archeologický ústav SAV výskum na hradisku Molpír v Smoleniciach. Výskum sa robí v medzinárodnej spolupráci medzi Archeologickým ústavom SAV v Nitre a univerzitami v Berlíne a Bonne. Pracovný tím dopĺňajú aj študenti archeológie z univerzít v Bratislave a v Nitre. Terénne práce sa realizujú z finančných prostriedkov na podporu archeologického výskumu, ktoré uvoľnila vláda SR.
Národnú kultúrnu pamiatku Molpír skúmal Archeologický ústav SAV už v rokoch 1963 – 71. Už vtedy sa zistilo, že ide o významné hradisko v Malých Karpatoch, intenzívne osídlené vo viacerých obdobiach praveku a včasnej dobe historickej. "Výnimočné postavenie malo toto miesto najmä v staršej dobe železnej (8. – 7. storočie pred n. l.), keď bol Molpír vybudovaný na križovatke obchodných ciest a plnil funkciu centrálneho hradiska s rozvinutým hospodárskym a nábožensko-kultovým životom. Vznikol na strategicky veľmi výhodnom mieste. Viedla tade obchodná cesta spájajúca juhovýchodnú a severnú Európu. Blízkosť Jablonického priesmyku umožňovala aj bezprostredné prepojenie a kultúrny kontakt medzi Považím a Pomoravím. Bohaté nálezy z Molpíra dokladajú rôznorodé kultúrne kontakty s blízkymi a vzdialenými oblasťami Európy, ktoré sú doložené v nálezovom materiáli z hliny, bronzu, železa, kostí a parohoviny, ale aj skla a jantáru. Kľúčový význam majú niektoré unikátne predmety, ktoré majú paralely v juhovýchodnej Európe a v Sedmohradsku, ako aj na hornom Dunaji," hovorí vedúca výskumu archeologička PhDr. Susanne Stegmann-Rajtárová, CSc. z Archeologického ústavu SAV v Nitre
Obnovený archeologický výskum doložil okrem osídlenia v staršej dobe železnej (halštatskej) aj keltské a včasnostredoveké osídlenie. "Cieľom tohtoročného výskumu je detailnejšie rozpoznať jednotlivé obdobia osídlenia a presnú dokumentáciu sídliskových štruktúr, ktoré nám umožňujú vytvoriť si obraz o sídliskových a výrobných objektoch, ako aj celkove o živote obyvateľov na hradisku. Už obmedzený rozsah terénnych prác nám potvrdil, že ide o významné miesto, ktoré je na základe unikátnych nálezov dôležité nielen pre Slovensko, ale aj pre celú strednú Európu. Práve v období formovania sa staršej doby železnej dochádza k prvému kultúrnemu zjednoteniu stredoeurópskej oblasti, ktorého súčasťou bolo aj územie západného Slovenska," zdôrazňuje Susanne Stegmann-Rajtárová
Archeologický výskum sa stretol s podporou Kongresového centra SAV na zámku v Smoleniciach, ako aj s veľkým záujmom starostu obce Smolenice, ktorý opätovnú aktivitu archeológov privítal. Archeológovia sa však obávajú, že nové vykopávky na molpíre vzbudia aj záujem tzv. detektoristov, novodobých "hľadačov pokladov", ktorí pomocou detektorov vykrádajú vzácne archeologické náleziská. Práve Molpír sa stal v nedávnej minulosti už viackrát terčom ich nájazdov, vďaka ktorým vznikli veľké škody a štát prišiel o mnohé unikátne pamiatky, ktoré nenávratne zmizli za hranicami. "To nie je len problém Molpíru, podobne sa ničia aj ďalšie pamiatky a vzácne náleziská po celom Slovensku," upozorňuje Susanne Stegmann-Rajtárová. "Čo sa týka Molpíru, my, ako výskumníci, sme bezmocní. Poriadok v takýchto prípadoch môže urobiť iba obec, ktorej tieto pozemky patria. Vieme, že obecné zastupiteľstvo opätovné otvorenie archeologického výskumu na Molpíre uvítalo. Dúfame, že v spolupráci s políciou urobí aj opatrenia, aby sa vykrádaniu archeologických pamiatok predišlo," povedala nám S. Stegmann-Rajtárová.
Foto: Mgr. Kathrin Ludwig, Universität Bonn