Aktuality

Slovenský prístroj na nórskej rakete

Vložil(a): V. Šmihula, 1.2.2008, videné 1820-krát

Z nórskeho arktického ostrova Andøya vypustili sondážnu raketu s detektorom energetických elektrónov z košického ÚEF SAV.

Z raketovej základne Andoya Rocket Range vo štvrtok 31. januára večer o 19.14 h UT vypustili vedeckú sondážnu raketu HotPay-2 so slovenským prístrojom PEEL na palube, informoval z Nórska Ing. Ján Baláž, PhD., vedecký pracovník Ústavu experimentálnej fyziky SAV, ktorý sa zúčastnil štartovej kampane na základni. Raketový projekt HotPay-2 je objektom širokej medzinárodnej spolupráce s účasťou popredných vedeckých pracovísk z Nórska, Švédska, Fínska, Francúzska, Rakúska, USA, Veľkej Británie, Slovenska, Grécka a Bulharska. Objektom výskumu je atmosféra a ionosféra Zeme v arktických polárnych oblastiach, pričom sledovanie geofyzikálnych veličín vedeckými prístrojmi na palube rakety podporila aj sieť škandinávskych pozemných observatórií ALOMAR (Arctic Lidar Observatory for Middle Atmospheric Research)  a EISCAT (European Incoherent Scatter radar)  na území Nórska, Švédska a Fínska. Zaznamenané fyzikálne veličiny budú konfrontované aj s dátami viacerých vedeckých satelitov na orbite Zeme. Raketa na balistickej trajektórii dosiahla výšku 381 kilometrov a dopadla do vôd severného Atlantiku asi 380 kilometrov severozápadne od ostrova Andoya. Vedecké a technické dáta z paluby rakety boli prijímané v reálnom čase rýchlou rádiotelemetrickou linkou.

Slovenský prístroj PEEL (Precipitating Energetic Electrons at high Latitude)  pracoval počas celého letu normálne a poskytol cenné vedecké údaje o energetických kozmických elektrónoch, ktoré prenikajú z magnetosféry do arktických oblastí pozdĺž siločiar geomagnetického poľa. Energetické elektróny významne prispievajú k početným fyzikálnym a chemickým procesom v atmosfére, čím sa významne podieľajú na tvorbe pozemského životného prostredia. Najpopulárnejším efektom kozmických elektrónov v arktickej atmosfére je polárna žiara (Aurora borealis).

Raketový projekt HotPay-2 bol podporovaný Európskym šiestym rámcovým programom FP6-eARI, vývoj detektora PEEL podporila slovenská Agentúra pre výskum a vývoj APVV (zodpovedným riešiteľom projektu je prof. Ing. Karel Kudela, DrSc.) a podieľala sa na ňom aj Demokritova univerzita v gréckom Xanthi. Na detekciu elektrónov PEEL využíva moderné polovodičové detektory, ich signál analyzuje rýchly mikropočítač, ktorého sofistikovaný softvér vyvinul Ing. Igor Strhárský.

Ústav experimentálnej fyziky SAV a jeho Oddelenie kozmickej fyziky sa výskumom kozmických energetických častíc zaoberá už vyše troch desaťročí. Za týmto účelom vyslal do kozmu asi dvadsať vedeckých aparatúr na palube vesmírnych satelitov. Aj keď je let sondážnej rakety v porovnaní so satelitmi veľmi krátky, má pre toto pracovisko mimoriadny význam, keďže umožňuje zaznamenať distribúciu kozmických energetických elektrónov už od malých výšok, kde satelity lietať nemôžu.

Príloha

Detektor energetických elektrónov PEEL bol skonštruovaný na ÚEF SAV špeciálne pre raketu HotPay-2.
Príloha

PEEL je spolu s fotometrami, Faradayovym detektorom a prachovým detektorom je umiestnený v aerodynamickom kuželi rakety. Obe časti kužeľa sa odstrelia vo výške 70 km, ktorú raketa dosiahne 60 sekúnd po štarte.
Príloha

Medzinárodný tím vedcov a technikov s raketou HotPay-2 pred jej odovzdaním na odpaľovaciu rampu.
Príloha

HotPay-2 na odpaľovacej rampe s obidvoma raketovými stupňami (Moraba-S30 a Orion). Dĺžka celej rakety je 10 metrov.
Príloha

HotPay-2 v palebnej pozícii tesne pred štartom do polárnej žiary.
Príloha

Štart o 19:14:00 UT (20:14 SEČ), elevácia 84 stupňov, azimut 343 stupňov.
Príloha

Umelecká vízia rakety HotPay-2 na vrchole balistickej trajektórie nad polárnou žiarou. Na výklopných ramenách sú umiestnené magnetometre.
Príloha

Vedecké riadiace pracovisko počas letu rakety. Dáta sú prijímané v reálnom čase.
Príloha

Za projekt HotPay-2: Zľava: Gudmund Hansen (<i>Payload Manager</i>, Nórsko), John Plane (<i>Principal Investigator</i>, Veľká Británia) a Kenneth Hauglung (<i>Project manager</i>, Nórsko).
Príloha

Za projekt PEEL, zľava: Karel Kudela (zodpovedný riešiteľ projektu), Ján Baláž (konštruktér a technický manžér), Igor Strhárský (softvérový špecialista).
Príloha

Observatórium ALOMAR, ktoré sa nachádza nad pobrežnými útesmi ostrova Andoya v nadmorskej výške 320 metrov, zabezpečovalo počas letu rakety paralelné atmosférické merania intenzívnymi laserovými lúčmi svojich lidarov. (Foto: Alomar).
Príloha

Let rakety HotPay-2 podporovali škandinávske arktické observatóriá siete EISCAT z nórskeho Tromsø, švédskej Kiruny a fínskeho Sodankylä. Na snímke 40-metrová anténa stanice Tromsø (Foto: Thomas Mayer).
Príloha

Nórska raketová základňa Andoya Rocket Range.
Príloha

Okolitá severská príroda pripomína tatranské štíty vystupujúce rovno z mora.
Príloha

Polnočné slnko na ostrove Andoya v júni 2006. Na 69-tej rovnobežke slnko v lete dva mesiace nezapadá a v zime dva mesiace nevychádza.