Vedeckú hodnosť doktora vied Akadémia potrebuje...
19. 2. 2010 | videné 5190-krát
Na spoločnom rokovaní Učenej spoločnosti SAV a Slovenskej akademickej spoločnosti v utorok 16. februára prof. Tomáš Bleha vystúpil s prednáškou o súčasnej situácii v udeľovaní vedeckých hodností DrSc.
Prednáška predsedu Slovenskej komisie pre vedecké hodnosti prof. Ing. Tomáša Blehu, DrSc. pod názvom Aké hodnosti DrSc. potrebujeme? bola v akademickej obci očakávaná s mimoriadnym záujmom, tým viac, že práve táto vedecká hodnosť vyvoláva z pohľadu zvyklostí v západoeurópskych či zámorských krajinách viacero otázok. Na rokovanie pod vedením predsedu Učenej spoločnosti SAV prof. Vladimíra Bužeka tentoraz prišlo aj viacero vedeckých pracovníkov z ústavov SAV, ktorí nie sú jej členmi.
Prof. Tomáš Bleha na úvod v stručnosti charakterizoval dôvody, ktoré hovoria v prospech zachovania tejto vedeckej hodnosti, či proti tomu. Pripomenul, že v prospech jej zachovania hovoria také dôvody, ako je vyjadrenie kariérneho postupu vedeckého pracovníka. Druhým argumentom je skutočnosť, že táto hodnosť najmä v stredoeurópskom regióne historicky znamená pečať kvality a je spojená s vysokou prestížou – napríklad v Českej republike po zrušení tejto hodnosti pod tlakmi zaviedli hodnosť "DSc.", ktorú udeľuje AV ČR. Tretím argumentom je, že SAV potrebuje doktorov vied ako garantov doktorandského štúdia, keď sa často hovorí, že doktor vied je ekvivalentom vysokoškolského profesora (v tejto súvislosti prof. Bleha poznamenal, že to v poslednom čase vzbudzuje nevôľu, keďže v posledných rokoch inflačnou inauguráciou, pri ktorej nerozhoduje kvalita, ale iné záujmy, došlo k nebývalej degradácii titulu profesor – hoci, česť špičkovým predstaviteľom). Proti argumentujú názory, ktoré hovoria, že vedecká hodnosť doktora vied nie je kompatibilná so západnou štruktúrou vedeckých titulov a celou výskumnou štruktúrou, čo zaznieva najmä od našich emigrantov, ktorí sa vracajú domov alebo udržujú kontakty, a vydávajú existenciu tejto hodnosti za prejav nedostatočnej adaptácie našej výskumnej štruktúry na systém v anglosaských krajinách a vo všeobecnosti na Západe, pričom vyčítajú, že u nás chýba integrácia vysokých škôl a Slovenskej akadémie vied.
V ďalšej časti prednášky prof. Bleha konštatoval, že súčasná legislatíva, ktorá upravuje udeľovanie vedeckých hodností DrSc., je na hranici funkčnosti – zákon pochádza z roku 1964, hoci bol upravovaný, už dávno nevyhovuje. Pretrváva nejednoznačný vzťah akademickej obce (najmä vysokých škôl) a riadiacej sféry k potrebe tejto hodnosti. Za zachovanie tejto hodnosti je SAV, ktorá potrebuje gestorov doktorandského štúdia, časť fakúlt na vysokých školách ako reakcia na znižovanie nárokov na získanie profesorského titulu, ale aj niektorí špičkoví profesori a časť rezortného výskumu.
Pokiaľ ide o počty, podľa odhadu v súčasnosti na Slovensku je výskumne aktívnych asi 600 doktorov vied, z toho v SAV necelých 270. Menej povzbudivý je však vývoj udeľovania týchto hodností od polovice deväťdesiatych rokov, keď v tomto období priemerný ročný počet nových doktorov vied klesol na úroveň čísla 20, čo zďaleka nestačí na prirodzenú obmenu, na to by bolo by potrebné približne 30 nových doktorov vied ročne. Kritická situácia je najmä v spoločenských a humanitných vedách okrem histórie a archeológie, ale aj v klinickej medicíne a vo väčšine technických vied. Záujemcov je menej, pretože súčasná motivácia na získanie tejto hodnosti nie je dostačujúca, alebo uchádzači nedokážu splniť nároky. Potešiteľný je záujem aj zo zahraničia, predovšetkým z Českej republiky, ale aj od našich emigrantov.
Prof. Bleha podrobne rozobral aj prácu Slovenskej komisie pre vedecké hodnosti a jej kroky vedúce k obmene členov komisií, k lepšej informovanosti záujemcov aj upresňovaniu kritérií pre uchádzačov v jednotlivých odboroch. Následne charakterizoval kritériá, ktoré by sa mali uplatňovať pri výbere uchádzačov o vedeckú hodnosť DrSc. Podľa niektorých názorov je potrebné nastaviť kritéria na svetový (EÚ) štandard, ale podľa iných názorov treba ich nastaviť na úroveň inauguračných kritérií, čo by znamenalo výrazné zníženie doterajšej úrovne. Existujú aj okrajové názory, aby sa kritériá nestanovovali, rozhodnutie by malo byť ponechané na samotnú komisiu. Ďalšie hlasy presadzujú koordinovať kritéria s kritériami v Českej republike, čo sa už v súčasnosti deje, alebo ich nastaviť na podmienky pre vedeckú prácu na Slovensku. Prednášateľ pripomenul, že súčasne platné orientačné kritériá z roku 1997 zohrali pozitívnu úlohu, pretože v praxi sa presadila myšlienka internacionálneho porovnávania. Sú však aj predmetom kritiky, pretože boli "spriemernené" pre široký okruh odborov, čo v niektorých odboroch znamená priveľmi tvrdé, v iných mäkké podmienky. Preto sa postupne zavádzajú špecifické kritériá pre jednotlivé odbory. Väčší dôraz by sa mal dávať na osobnostné charakteristiky uchádzača.
Na záver prednášky prof. Tomáš Bleha zhrnul súčasné poznatky s výhľadom do budúcnosti. Konštatoval, že v strednodobom horizonte je osud vedeckej hodnosti DrSc. neistý, v záujme o ňu je, s výnimkou prírodných vied, havarijný stav, potrebný je väčší konsenzus v oblasti požiadaviek na uchádzačov. Nevyhnutné sú však najmä nové impulzy a iniciatívy na motiváciu potenciálnych záujemcov.
V rozsiahlej diskusii rezonovala myšlienka, že v súčasnej situácii je vedecká hodnosť DrSc. na Slovensku a v Slovenskej akadémii vied potrebná, jej váha by dokonca mala byť vyššia, najmä v súvislosti s inauguračným procesom na tituly vysokoškolských profesorov, keďže tento proces zo známych dôvodov podlieha v posledných rokoch prudkému inflačnému vplyvu.
Ako na záver rokovania konštatoval prof. Bleha, problém tejto vedeckej hodnosti je úzko spätý so súčasným stavom vedeckovýskumnej základne na Slovensku, vrátane vysokých škôl, a možno ho len ťažko oddeliť od ostatných problémov. "Slovenská spoločnosť všeobecne, a možno aj naša akademická komunita má evidentne problém s tým, aby sa vyzdvihovala elita," zdôraznil na záver predseda Slovenskej komisie pre vedecké hodnosti. "Je to časť všeobecného problému, ktorý sa ťažko potláča a je spojený aj s udeľovaním hodnosti doktora vied."
Pre záujemcov o podrobnejšie informácie ponúkame do pozornosti obrazovú prezentáciu prednášky prof. Tomáša Blehu a zvukový záznam prednášky. Ak si oboje otvoríte odrazu, môžete si vypočuť prednášku a zároveň postupne listovať v prezentácii...
Prednáška predsedu Slovenskej komisie pre vedecké hodnosti prof. Ing. Tomáša Blehu, DrSc. pod názvom Aké hodnosti DrSc. potrebujeme? bola v akademickej obci očakávaná s mimoriadnym záujmom, tým viac, že práve táto vedecká hodnosť vyvoláva z pohľadu zvyklostí v západoeurópskych či zámorských krajinách viacero otázok. Na rokovanie pod vedením predsedu Učenej spoločnosti SAV prof. Vladimíra Bužeka tentoraz prišlo aj viacero vedeckých pracovníkov z ústavov SAV, ktorí nie sú jej členmi.
Prof. Tomáš Bleha na úvod v stručnosti charakterizoval dôvody, ktoré hovoria v prospech zachovania tejto vedeckej hodnosti, či proti tomu. Pripomenul, že v prospech jej zachovania hovoria také dôvody, ako je vyjadrenie kariérneho postupu vedeckého pracovníka. Druhým argumentom je skutočnosť, že táto hodnosť najmä v stredoeurópskom regióne historicky znamená pečať kvality a je spojená s vysokou prestížou – napríklad v Českej republike po zrušení tejto hodnosti pod tlakmi zaviedli hodnosť "DSc.", ktorú udeľuje AV ČR. Tretím argumentom je, že SAV potrebuje doktorov vied ako garantov doktorandského štúdia, keď sa často hovorí, že doktor vied je ekvivalentom vysokoškolského profesora (v tejto súvislosti prof. Bleha poznamenal, že to v poslednom čase vzbudzuje nevôľu, keďže v posledných rokoch inflačnou inauguráciou, pri ktorej nerozhoduje kvalita, ale iné záujmy, došlo k nebývalej degradácii titulu profesor – hoci, česť špičkovým predstaviteľom). Proti argumentujú názory, ktoré hovoria, že vedecká hodnosť doktora vied nie je kompatibilná so západnou štruktúrou vedeckých titulov a celou výskumnou štruktúrou, čo zaznieva najmä od našich emigrantov, ktorí sa vracajú domov alebo udržujú kontakty, a vydávajú existenciu tejto hodnosti za prejav nedostatočnej adaptácie našej výskumnej štruktúry na systém v anglosaských krajinách a vo všeobecnosti na Západe, pričom vyčítajú, že u nás chýba integrácia vysokých škôl a Slovenskej akadémie vied.
V ďalšej časti prednášky prof. Bleha konštatoval, že súčasná legislatíva, ktorá upravuje udeľovanie vedeckých hodností DrSc., je na hranici funkčnosti – zákon pochádza z roku 1964, hoci bol upravovaný, už dávno nevyhovuje. Pretrváva nejednoznačný vzťah akademickej obce (najmä vysokých škôl) a riadiacej sféry k potrebe tejto hodnosti. Za zachovanie tejto hodnosti je SAV, ktorá potrebuje gestorov doktorandského štúdia, časť fakúlt na vysokých školách ako reakcia na znižovanie nárokov na získanie profesorského titulu, ale aj niektorí špičkoví profesori a časť rezortného výskumu.
Pokiaľ ide o počty, podľa odhadu v súčasnosti na Slovensku je výskumne aktívnych asi 600 doktorov vied, z toho v SAV necelých 270. Menej povzbudivý je však vývoj udeľovania týchto hodností od polovice deväťdesiatych rokov, keď v tomto období priemerný ročný počet nových doktorov vied klesol na úroveň čísla 20, čo zďaleka nestačí na prirodzenú obmenu, na to by bolo by potrebné približne 30 nových doktorov vied ročne. Kritická situácia je najmä v spoločenských a humanitných vedách okrem histórie a archeológie, ale aj v klinickej medicíne a vo väčšine technických vied. Záujemcov je menej, pretože súčasná motivácia na získanie tejto hodnosti nie je dostačujúca, alebo uchádzači nedokážu splniť nároky. Potešiteľný je záujem aj zo zahraničia, predovšetkým z Českej republiky, ale aj od našich emigrantov.
Prof. Bleha podrobne rozobral aj prácu Slovenskej komisie pre vedecké hodnosti a jej kroky vedúce k obmene členov komisií, k lepšej informovanosti záujemcov aj upresňovaniu kritérií pre uchádzačov v jednotlivých odboroch. Následne charakterizoval kritériá, ktoré by sa mali uplatňovať pri výbere uchádzačov o vedeckú hodnosť DrSc. Podľa niektorých názorov je potrebné nastaviť kritéria na svetový (EÚ) štandard, ale podľa iných názorov treba ich nastaviť na úroveň inauguračných kritérií, čo by znamenalo výrazné zníženie doterajšej úrovne. Existujú aj okrajové názory, aby sa kritériá nestanovovali, rozhodnutie by malo byť ponechané na samotnú komisiu. Ďalšie hlasy presadzujú koordinovať kritéria s kritériami v Českej republike, čo sa už v súčasnosti deje, alebo ich nastaviť na podmienky pre vedeckú prácu na Slovensku. Prednášateľ pripomenul, že súčasne platné orientačné kritériá z roku 1997 zohrali pozitívnu úlohu, pretože v praxi sa presadila myšlienka internacionálneho porovnávania. Sú však aj predmetom kritiky, pretože boli "spriemernené" pre široký okruh odborov, čo v niektorých odboroch znamená priveľmi tvrdé, v iných mäkké podmienky. Preto sa postupne zavádzajú špecifické kritériá pre jednotlivé odbory. Väčší dôraz by sa mal dávať na osobnostné charakteristiky uchádzača.
Na záver prednášky prof. Tomáš Bleha zhrnul súčasné poznatky s výhľadom do budúcnosti. Konštatoval, že v strednodobom horizonte je osud vedeckej hodnosti DrSc. neistý, v záujme o ňu je, s výnimkou prírodných vied, havarijný stav, potrebný je väčší konsenzus v oblasti požiadaviek na uchádzačov. Nevyhnutné sú však najmä nové impulzy a iniciatívy na motiváciu potenciálnych záujemcov.
V rozsiahlej diskusii rezonovala myšlienka, že v súčasnej situácii je vedecká hodnosť DrSc. na Slovensku a v Slovenskej akadémii vied potrebná, jej váha by dokonca mala byť vyššia, najmä v súvislosti s inauguračným procesom na tituly vysokoškolských profesorov, keďže tento proces zo známych dôvodov podlieha v posledných rokoch prudkému inflačnému vplyvu.
Ako na záver rokovania konštatoval prof. Bleha, problém tejto vedeckej hodnosti je úzko spätý so súčasným stavom vedeckovýskumnej základne na Slovensku, vrátane vysokých škôl, a možno ho len ťažko oddeliť od ostatných problémov. "Slovenská spoločnosť všeobecne, a možno aj naša akademická komunita má evidentne problém s tým, aby sa vyzdvihovala elita," zdôraznil na záver predseda Slovenskej komisie pre vedecké hodnosti. "Je to časť všeobecného problému, ktorý sa ťažko potláča a je spojený aj s udeľovaním hodnosti doktora vied."
Pre záujemcov o podrobnejšie informácie ponúkame do pozornosti obrazovú prezentáciu prednášky prof. Tomáša Blehu a zvukový záznam prednášky. Ak si oboje otvoríte odrazu, môžete si vypočuť prednášku a zároveň postupne listovať v prezentácii...