Rok 2010 Rokom biodiverzity
17. 3. 2010 | videné 1184-krát
V utorok 16. marca v budove Úradu SAV bola tlačová beseda s vedeckými pracovníkmi Ústavu krajinnej ekológie SAV venovaná biodiverzite a opatreniam na Slovensku aj vo svete na jej ochranu.
Rok biodiverzity vyhlásila a OSN a jeho hlavnými cieľmi je upozorniť na problémy súvisiace si znižovaním biodiverzity a na prostriedky či spôsoby jej ochrany, a zároveň povzbudiť organizácie či obyvateľstvo, aby sa v tejto oblasti angažovali.
Na stretnutí s novinármi informovali vedeckí pracovníci Ľuboš Halada, Henrik Kalivoda a Milena Moyzesová. Na riešenie problematiky ochrany biodiverzity na Slovensku vznikol inštitút pod názvom Slovenská platforma pre biodiverzitu, ktorý je súčasťou európskeho fóra Bioplatform. Predstavuje sieť vedcov a predstaviteľov ďalších inštitúcií a orgánov štátnej správy, ktorí pracujú v rôznych oblastiach súvisiacich s biodiverzitou a pri realizácii Národnej stratégie ochrany biodiverzity. Členmi platformy je aj šesť ústavov SAV, jednu z nosných inštitúcií je Ústav krajinnej ekológie SAV.
Definícií biodiverzita existuje viacero – zjednodušene povedané biodiverzita znamená rozmanitosť života na Zemi, ktorá vo svojej komplexnosti zabezpečuje rovnovážny stav ekosystému. Podľa informácii Ľuboša Haladu pokles biodiverzity vplyvom človeka sa dramaticky zrýchlil už v 19. storočí a tento proces má neustále stúpajúci trend. V súčasnosti je podľa Červeného zoznamu IUCN vyhynutím ohrozených asi 17 tisíc zo 45 tisíc posudzovaných druhov, celkom ide približne o pätinu všetkých cicavcov a tretinu obojživelníkov, 28% plazov, 37% sladkovodných druhov rýb, 35% bezstavovcov a takmer tri štvrtiny druhov rastlín. Na Slovensku sa viac ako jedna tretina pôvodných druhov rastlín nachádza v rôznom stupni ohrozenia. Najviac kriticky ohrozených druhov flóry SR pochádza z biotopov globálne ohrozených v celej strednej Európe (rašeliniská, mokrade, zaplavované lúky, slaniská, piesky). V súčasnosti je v Červenom zozname vyšších rastlín zapísaných 1 270 taxónov (v roku 1992 - 1 009), z čoho vyhynutých je 73 druhov (32 druhov v roku 1992).
Na Slovensku bolo dosiaľ opísaných viac ako 28 800 živočíšnych druhov (vrátane bezstavovcov – počet však zďaleka nie je konečný), pričom stav ich ohrozenosti je čoraz významnejší. Alarmujúci stav ohrozenosti fauny je najmä pri stavovcoch - v Červenom zozname stavovcov zapísaných 268 druhov, čo predstavuje skoro polovicu druhov známych zo Slovenska.
Henrik Kalivoda vo svojom vystúpení informoval o snahách svetového spoločenstva na ochranu biodiverzity. Najdôležitejším medzinárodným dohovorom prijatým, priamo na ochranu biodiverzity, je tzv. Dohovor o biodiverzite (Rio de Janeiro, 1992). Dohovor má tri hlavné ciele: ochrana biodiverzity, trvalo udržateľné využívanie biodiverzity a spravodlivé rozdeľovanie benefitov vyplývajúcich z využívania prírodných zdrojov. Jeho celkovým zámerom je podporiť aktivity, ktoré vedú k trvalo udržateľnej budúcnosti. Aktuálne ho podpísalo 193 krajín. Na tento dokument nadväzuje viacero medzinárodných konvencií a dohôd.
Na záver oficiálnej časti tlačovej besedy Milena Moyzesová na príklade Suchej nad Parnou v Trnavskom okrese predstavila tvorbu modelových prvkov územného systému ekologickej stability v tejto obci, ako sú biokoridory a biocentrá a ďalšie ochranné opatrenia, do ktorej zapojili aj obyvateľov obce, najmä mládež.
Rok biodiverzity vyhlásila a OSN a jeho hlavnými cieľmi je upozorniť na problémy súvisiace si znižovaním biodiverzity a na prostriedky či spôsoby jej ochrany, a zároveň povzbudiť organizácie či obyvateľstvo, aby sa v tejto oblasti angažovali.
Na stretnutí s novinármi informovali vedeckí pracovníci Ľuboš Halada, Henrik Kalivoda a Milena Moyzesová. Na riešenie problematiky ochrany biodiverzity na Slovensku vznikol inštitút pod názvom Slovenská platforma pre biodiverzitu, ktorý je súčasťou európskeho fóra Bioplatform. Predstavuje sieť vedcov a predstaviteľov ďalších inštitúcií a orgánov štátnej správy, ktorí pracujú v rôznych oblastiach súvisiacich s biodiverzitou a pri realizácii Národnej stratégie ochrany biodiverzity. Členmi platformy je aj šesť ústavov SAV, jednu z nosných inštitúcií je Ústav krajinnej ekológie SAV.
Definícií biodiverzita existuje viacero – zjednodušene povedané biodiverzita znamená rozmanitosť života na Zemi, ktorá vo svojej komplexnosti zabezpečuje rovnovážny stav ekosystému. Podľa informácii Ľuboša Haladu pokles biodiverzity vplyvom človeka sa dramaticky zrýchlil už v 19. storočí a tento proces má neustále stúpajúci trend. V súčasnosti je podľa Červeného zoznamu IUCN vyhynutím ohrozených asi 17 tisíc zo 45 tisíc posudzovaných druhov, celkom ide približne o pätinu všetkých cicavcov a tretinu obojživelníkov, 28% plazov, 37% sladkovodných druhov rýb, 35% bezstavovcov a takmer tri štvrtiny druhov rastlín. Na Slovensku sa viac ako jedna tretina pôvodných druhov rastlín nachádza v rôznom stupni ohrozenia. Najviac kriticky ohrozených druhov flóry SR pochádza z biotopov globálne ohrozených v celej strednej Európe (rašeliniská, mokrade, zaplavované lúky, slaniská, piesky). V súčasnosti je v Červenom zozname vyšších rastlín zapísaných 1 270 taxónov (v roku 1992 - 1 009), z čoho vyhynutých je 73 druhov (32 druhov v roku 1992).
Na Slovensku bolo dosiaľ opísaných viac ako 28 800 živočíšnych druhov (vrátane bezstavovcov – počet však zďaleka nie je konečný), pričom stav ich ohrozenosti je čoraz významnejší. Alarmujúci stav ohrozenosti fauny je najmä pri stavovcoch - v Červenom zozname stavovcov zapísaných 268 druhov, čo predstavuje skoro polovicu druhov známych zo Slovenska.
Henrik Kalivoda vo svojom vystúpení informoval o snahách svetového spoločenstva na ochranu biodiverzity. Najdôležitejším medzinárodným dohovorom prijatým, priamo na ochranu biodiverzity, je tzv. Dohovor o biodiverzite (Rio de Janeiro, 1992). Dohovor má tri hlavné ciele: ochrana biodiverzity, trvalo udržateľné využívanie biodiverzity a spravodlivé rozdeľovanie benefitov vyplývajúcich z využívania prírodných zdrojov. Jeho celkovým zámerom je podporiť aktivity, ktoré vedú k trvalo udržateľnej budúcnosti. Aktuálne ho podpísalo 193 krajín. Na tento dokument nadväzuje viacero medzinárodných konvencií a dohôd.
Na záver oficiálnej časti tlačovej besedy Milena Moyzesová na príklade Suchej nad Parnou v Trnavskom okrese predstavila tvorbu modelových prvkov územného systému ekologickej stability v tejto obci, ako sú biokoridory a biocentrá a ďalšie ochranné opatrenia, do ktorej zapojili aj obyvateľov obce, najmä mládež.